Európa sa nesmie ďalej báť reagovať

Hybridná vojna Ruska proti Európe nezačala ani plnohodnotnou inváziou na Ukrajinu, ani v posledných rokoch. Spravodajské služby Kremľa vedú nepriateľské operácie po celej Európe už od nástupu Vladimíra Putina k moci.

Európa príliš dlho nedokázala adekvátne reagovať. Niektorí sa obávali, že silnejšia reakcia by mohla vyprovokovať Moskvu. Stalo sa však presne naopak. Kremľ vníma váhanie a strach z eskalácie ako slabosť, čo ho podnecuje k ďalšej agresii. Každá slabá reakcia učí Kremľ, že môže otestovať ďalšiu hranicu, spôsobiť väčšie narušenie a chaos v našich spoločnostiach bez toho, aby čelil dôsledkom, ktoré by boli dostatočne závažné na to, aby zmenil svoje správanie. Putin ide tak ďaleko, ako mu to dovolia. Strach z eskalácie eskalácii nezabránil: naopak, ešte ju podporil.

Európa je terčom ruskej hybridnej vojny, ktorá je čoraz menej hybridná. Kombinuje vojenské a nevojenské prostriedky, často navrhnuté tak, aby zostali pod prahom otvoreného ozbrojeného konfliktu, vrátane kybernetických operácií, dezinformácií, ekonomického nátlaku, sabotáže a zneužitia migrácie ako zbrane. Hranica medzi hybridnou a konvenčnou vojnou sa stiera. Každý deň počujeme o sabotážnych činoch a pokusoch o sabotáž našej infraštruktúry a o dronoch, ktoré narúšajú náš vzdušný priestor a sú dokonca naložené výbušninami, ako napríklad v Lipsku. V období volieb sa zintenzívňujú ruské kybernetické útoky a dezinformačné kampane. Rušenie a falšovanie signálu GPS sú v regiónoch na východnej hranici Európy na dennom poriadku. 

Rusko naďalej predstavuje hlavnú hrozbu pre demokratickú integritu Európy. Zameriava sa na nás prostredníctvom manipulácie s informáciami a hybridného zasahovania. Vytváraním stoviek tisícov falošných účtov na sociálnych médiách, najmä v období volieb, sa snaží ovplyvňovať myslenie ľudí, vykresľovať Rusko ako silné a neporaziteľné a zosilňovať naratívy a kandidátov priaznivých pre Kremľ.

Rusko nekoná osamote: má partnerov v autoritárskych štátoch, ako sú Bielorusko, Čína, Irán a Severná Kórea. Bielorusko napríklad zneužilo migráciu na hraniciach EÚ, pričom v roku 2024 bolo zaznamenaných viac ako 36 000 koordinovaných pokusov o prekročenie hraníc. V Baltskom mori sa lode spojené s Čínou podieľali na incidentoch, pri ktorých došlo k poškodeniu kritických dátových a elektrických káblov.

Rusko, jeho spojenci a zástupcovia musia čeliť skutočným dôsledkom, nielen odsúdeniu. Potrebujeme spoločný obraz o hrozbách, silnejšie nástroje, väčšiu pripravenosť, skutočnú operačnú kapacitu a vôľu ich využiť. Na akékoľvek porušenie suverenity členského štátu treba reagovať účinnými odvetnými opatreniami.

Členské štáty EÚ ešte musia vypracovať koordinovanú reakciu na hybridnú vojnu na vnútroštátnej úrovni, na európskej úrovni a v prípade potreby aj v spolupráci s NATO.

Východné krídlo Európy je jej prvou obrannou líniou a potrebujeme rýchlejšie zavedenie iniciatívy „Eastern Flank Watch“, ktorá má posilniť dohľad a obranu pozdĺž hraníc EÚ s Ruskom a Bieloruskom.

Musíme tiež zaviesť prísnejšie pravidlá pre držiteľov ruských pasov vstupujúcich do EÚ. Minimom je zákaz vstupu pre každého, kto slúži v ruských bezpečnostných a spravodajských organizáciách, vrátane bývalých členov, ktorí bojovali na Ukrajine. 

EÚ musí využiť svoju ekonomickú a diplomatickú silu, aby zabránila de facto ruskej flotile v prevádzke a obchádzaní sankcií. Majitelia a prevádzkovatelia týchto lodí musia byť potrestaní. Okrem toho je potrebné výrazne sprísniť sankcie za poškodenie kritickej podmorskej infraštruktúry (CUI), aby slúžili ako účinný odstrašujúci prostriedok. 

Potrebujeme lepšiu výmenu spravodajských informácií, viac zdrojov na boj proti dezinformáciám a silnejšiu ochranu našej kritickej infraštruktúry. Najviac však potrebujeme sankcie, ktoré zasiahnu ruskú ekonomiku priamo do srdca. 

Od začiatku ruského útoku na Ukrajinu skupina EPP požadovala rozhodné sankcie, avšak postup Rady krok za krokom bol pomalý a ruská ekonomika mala čas sa prispôsobiť. Kremľská propaganda tvrdí, že sankcie nefungujú. To nie je pravda. Sankcie fungujú, vyžadujú si však dôraznejšie presadzovanie a odvážnejšie opatrenia.

V júli prijala EÚ 21^. balík sankcií proti Rusku. Do konca roka bude do EÚ zakázaný dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) a dovoz plynu cez plynovody bude postupne ukončený do 30. septembra 2027. Európsky parlament posilnil pôvodný návrh Európskej komisie smerujúci k zákazu ropy a ropných produktov, čím sa dlhodobé zmluvy ukončia skôr, ako sa pôvodne navrhovalo. 

Tieto rozhodnutia sú vítané, ale je potrebné urobiť viac. Návrhy Európskeho parlamentu sú uvedené v správe, ktorú plenárne zasadnutie prijalo 16. septembra. Európa môže byť silná, ak chce. Toto odhodlanie však čelí výzve v podobe obrovského a klamlivého ruského propagandistického aparátu. 

Európski lídri sa nesmú báť prijať opatrenia potrebné na obranu našej bezpečnosti. Ukrajina je dnes príkladom vôle brániť sa a zvíťaziť. Rovnako aj Moldavsko a Arménsko, ktoré čelili masívnym hybridným útokom s využitím všetkých prostriedkov z moskovského arzenálu, a ktorých lídri a obyvateľstvo napriek tomu zostali neochvejní.