Deti by nemali byť nútené bojovať s algoritmom

Hovoríme deťom, aby odložili telefóny. Aby prestali prehliadať obsah. Aby trávili menej času na internete. Hovoríme rodičom, aby stanovili obmedzenia, a školám, aby učili zodpovedné používanie.

Zároveň im však poskytujeme aplikácie navrhnuté tak, aby bolo čo najťažšie prestať ich používať.

Nekonečné prechádzanie stránok odstraňuje prirodzený bod, v ktorom by sme mohli urobiť pauzu. Funkcia automatického prehrávania spustí ďalšie video skôr, ako sa stihnete rozhodnúť, či si ho chcete pozrieť. Oznámenia vás neustále volajú späť. Systémy odporúčaní sa učia, čo vás najdlhšie zaujíma, a ponúkajú vám toho viac.

Tieto funkcie nie sú náhodné. Sú súčasťou obchodného modelu, ktorý je postavený na tom, aby používatelia zostali na platforme čo najdlhšie. V skutočnosti 97 % najpopulárnejších aplikácií, ktoré používajú spotrebitelia v EÚ, využíva aspoň jeden takzvaný „dark pattern“ – dizajnový prvok, ktorý môže usmerňovať alebo ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré robíme online. 

Dospelí s tým majú problémy. Nemali by sme sa preto čudovať, keď sa s tým potýkajú aj deti.

Viac ako 80 % mladých Európanov používa sociálne médiá každý deň. Viac ako jeden z desiatich dospievajúcich vykazuje známky problematického používania sociálnych médií. Nedávna štúdia Spoločného výskumného centra Európskej komisie zistila, že viac ako tretina 15-ročných trávi na sociálnych médiách viac ako tri hodiny denne. Údaje tiež poukazujú na súvislosť medzi intenzívnejším používaním a častejšími hláseniami úzkosti a depresívnych príznakov.

To však neznamená, že sociálne médiá sú pre deti zo svojej podstaty škodlivé. Poskytujú mladým ľuďom prístup k informáciám, vzdelaniu a kreatívnemu vyjadreniu. Otázka preto neznie, či by deti mali vyrastať s technológiami. To už totiž robia. Skutočnou otázkou je, v akom digitálnom prostredí sme pripravení deťom dovoliť vyrastať.

Počas septembrového plenárneho zasadnutia Európsky parlament podporil správu o vplyve sociálnych médií a online prostredia na mladých ľudí. Skupina EPP ju podporila, pretože zodpovednosť za bezpečnosť detí na internete nemožno preniesť výlučne na deti a ich rodičov.

Rodičia zohrávajú dôležitú úlohu. Aj školy majú svoju úlohu. Deti sa musia naučiť rozpoznávať manipuláciu, dezinformácie a škodlivý obsah. Musia pochopiť, ako algoritmy ovplyvňujú to, čo vidia, ako chrániť svoje osobné údaje a ako ich správanie na internete ovplyvňuje ostatných.

Rodič však nemôže preprogramovať algoritmus. Nemôže ani vypnúť funkcie zabudované v samotnej platforme ani monitorovať každý obsah, s ktorým prichádza dieťa do styku. Zodpovednosť musia prevziať aj platformy.

Skupina EPP preto chce, aby bola bezpečnosť zabudovaná do služieb, ktoré deti používajú. Bezpečnosť detí musí byť do digitálnych služieb zabudovaná už od začiatku, a nie ponúkaná ako dodatočné nastavenie, ktoré musia rodičia vyhľadať a aktivovať.

V prípade detských účtov by malo byť automatické prehrávanie štandardne vypnuté. Nekonečné posúvanie by malo byť obmedzené. Oznámenia by mali byť obmedzené. Deti by mali byť vyzývané, aby si robili prestávky, a mali by mať k dispozícii jednoduché spôsoby, ako si vynulovať svoj feed. Ich účty by mali mať štandardne nastavené najvyššie nastavenia ochrany súkromia a ich osobné údaje by sa nemali používať na vytváranie profilov na účely cielených reklám. 

Nič z toho by mladým ľuďom nebránilo v tom, aby si užívali sociálne médiá. Jednoducho by sa prestalo považovať maximálne zapojenie za štandard.

Existuje ešte jedna časť tejto diskusie, ktorú nemôžeme ignorovať. Približne jedno z šiestich detí v Európe zažilo kyberšikanu. Online konflikty prenasledujú deti do tried, domovov a priateľstiev, rovnako ako problémy, ktoré začínajú v škole, môžu pokračovať na telefóne ešte dlho po skončení školského dňa. 

Pre dieťa potom neexistuje žiadne bezpečné miesto ani okamih, kedy by šikanovanie prestalo.

Keď k tomu dôjde, deti a rodičia musia vedieť, kam sa môžu obrátiť o pomoc. Linky dôvery v rámci centier pre bezpečnejší internet poskytujú dôvernú a odbornú podporu, a preto je potrebné zabezpečiť ich dlhodobé a udržateľné financovanie.

Podpora po tom, čo už došlo k ujme, je nevyhnutná, rovnako ako prevencia. Preto si skupina EPP želá aj posilnenie digitálnej a mediálnej výchovy. Deti by mali pochopiť, prečo sa ľudia za obrazovkou niekedy správajú inak a prečo je empatia online rovnako dôležitá ako pri osobnom kontakte. Rodičia a učitelia tiež potrebujú praktickú pomoc pri porozumení platforiem, ktoré deti používajú, a pri zistení, čo robiť, keď sa niečo pokazí. 

Európa nezačína od nuly. Už máme pravidlá týkajúce sa ochrany údajov, online platforiem, reklamy a umelej inteligencie. Ich presadzovanie však zostáva nerovnomerné a stále existujú medzery. 

Prístup skupiny EPP nespočíva v regulácii len pre reguláciu samotnú. Najprv je potrebné riadne presadzovať existujúce pravidlá. Tam, kde pretrvávajú skutočné medzery, najmä v súvislosti s návykovým a manipulatívnym dizajnom, by sa mali odstrániť bez zdvojovania legislatívy, ktorá už existuje. 

Prijatie ďalšieho zákona samo o sebe nie je meradlom úspechu. Dôležité je, či sa dieťa pri otvorení aplikácie stretne s bezpečnejším prostredím.

Príliš dlho sa diskusia v podstate točila okolo toho, aby deti menej používali telefón, menej scrollovali a dávali pozor na to, na čo klikajú. To sú užitočné rady. Je však neprimerané žiadať od detí, aby si vyvinuli dostatočnú sebaovládanosť na to, aby odolali produktom, ktoré sú zámerne navrhnuté tak, aby upútali ich pozornosť.

Deti majú online svoje povinnosti. Rovnako tak rodičia a školy. 

Zodpovednosť musí byť úmerná moci. A najväčšiu moc formovať digitálne prostredie majú spoločnosti, ktoré ho vytvárajú.