Stanovisko skupiny EPP k téme „Využitie migrácie: rozhodný, spravodlivý a na budúcnosť zameraný prístup“

Úvod

Skupina EPP sa zasadzuje za Európu, ktorá chráni svoje hranice a rieši problém nelegálnej migrácie. Snažíme sa zastaviť nekontrolovanú migráciu, aby nebola preťažená schopnosť Európy integrovať tých, ktorí majú právo na pobyt.

Prijatie Paktu o migrácii a azyle znamenalo kľúčový krok smerom k lepšie kontrolovanej európskej migračnej politike. Výzvy však pretrvávajú a vyžadujú si ďalšie opatrenia na úrovni EÚ. Skupina EPP bude aj naďalej hnacou silou, ktorá bude smerovať Európu k pevnému, spravodlivému a na budúcnosť zameranému prístupu k migrácii.

Vidíme potrebu odvážnych nových opatrení na rýchly návrat tých, ktorí nemajú právo na pobyt v Únii, na posilnenie našich vonkajších hraníc a ochranu schengenského priestoru, na porážku prevádzačov a na boj proti zneužívaniu migrantov tretími krajinami alebo nepriateľskými neštátnymi aktérmi.

Naše priority sú jasné. Realizujeme 9-bodový plán na prekonanie hlavných výziev v oblasti migrácie, ktorým náš kontinent čelí. Podnikáme ďalšie kroky smerom k migračnej politike, ktorá bude fungovať pre našu Úniu a jej občanov.

Preambula

Migrácia predstavuje pre Európu veľkú výzvu a naďalej vyvoláva obavy. Hoci v roku 2024 sme začali pozorovať pokles počtu nelegálnych vstupov, čo potvrdzuje účinnosť politík presadzovaných a realizovaných skupinou EPP, mnohé členské štáty naďalej čelia značnému migračnému tlaku, najmä tie, ktoré sa nachádzajú na prvej línii a pozdĺž východných hraníc EÚ.

Vzhľadom na to, hoci sme plne odhodlaní presadzovať pevný, ale spravodlivý migračný a azylový systém, ktorý je v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ, vidíme naliehavú potrebu presadzovať prísnejšie opatrenia voči tým, ktorí sú povinní opustiť EÚ, ako aj zabrániť vstupu tým, ktorí nespĺňajú potrebné podmienky. Pravidlá sú tu na to, aby chránili našich občanov, a ich dodržiavaním môžeme pomôcť aj tým, ktorí skutočne potrebujú ochranu. Na tento účel musia mať vnútroštátne orgány, najmä orgány presadzovania práva, k dispozícii potrebné finančné prostriedky, nástroje a právnu istotu. Chceme dôsledne vyvažovať povinnosti a práva osôb, ktoré sa legálne zdržiavajú v EÚ. Chceme zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali kapacity a nástroje na efektívne riadenie migrácie a aby sa predišlo nadmernému výkladu pri uplatňovaní práva EÚ.

Časť 1: Politiky v oblasti návratu

Doposiaľ sa účinne vykonáva len 20 % rozhodnutí o návrate, hoci fungujúca politika v oblasti návratu je pre riadenie migrácie nevyhnutná. Členské štáty musia mať k dispozícii účinný súbor právnych a operačných nástrojov na vynucovanie rozhodnutí o návrate a odrádzanie od nelegálneho príchodu a pobytu, podporené opatreniami, ako sú finančné záruky alebo zadržanie v prípade nedodržania povinností. Naším cieľom bude uľahčiť vykonávanie rozhodnutí o návrate a zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži pre orgány zodpovedné za vynucovanie. Vyzývame na posilnenie úlohy agentúry Frontex, vrátane umožnenia jej účasti na operáciách návratu medzi tretími krajinami. Komisia predložila návrh nového nariadenia o návrate, ktorý sa zameriava na: vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate, skrátenie lehôt na podanie odvolania, prísnejšie povinnosti osôb, ktoré majú byť vrátené, a dôsledky nedodržania týchto povinností, zrýchlené konania voči podozrivým z trestnej činnosti, vrátane rozšírených dôvodov na zadržanie a obmedzenie slobody pohybu, lepšie opatrenia na boj proti útekom, ako aj obmedzené nepozastavujúce účinky odvolaní. Nútené návraty musia zostať dôveryhodnou možnosťou a dobrovoľné odchody sa musia obmedzovať, ak predstavujú vážnu prekážku účinného vykonávania návratov.

Dôsledky nedodržania povinností musia byť prísne. Musí to zahŕňať aj povinnosť členských štátov prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány vedeli, kde sa osoba, ktorá má byť vrátená, nachádza, a aby táto osoba zostala k dispozícii orgánom, kým skutočne neopustí územie členského štátu. Osobám, ktoré sú násilne vrátené, musí byť uložený dlhodobý zákaz vstupu do EÚ, vrátane trvalého a časovo neobmedzeného zákazu pre tých, ktorí predstavujú bezpečnostnú hrozbu. Vítame návrh Komisie na právny rámec zriaďujúci centrá pre navracanie mimo EÚ v súlade s medzinárodnými normami a vyzývame ju, aby naďalej hľadala inovatívne riešenia na boj proti nelegálnej migrácii v spolupráci s tretími krajinami.

Časť 2: Zabezpečenie a posilnenie vonkajších hraníc

Ochrana vonkajších hraníc EÚ je nevyhnutná pre účinné riadenie migrácie. V rámci EÚ a schengenského priestoru zostávajú členské štáty zodpovedné za rozhodovanie o tom, kto vstúpi na ich územie. Efektívne riadenie hraníc zahŕňa aj našu schopnosť reagovať na nespočetné množstvo hybridných hrozieb, vrátane, ale nielen, zneužitia migrantov ako zbraní. Musíme zabezpečiť pevnejšie vonkajšie hranice s posilneným a prísnejším kontrolovaním nelegálnych príchodov. Na všetkých vonkajších hraniciach EÚ sa musí zaviesť komplexné elektronické monitorovanie, podporené štrukturálnymi a technickými ochrannými opatreniami na hraniciach. Kľúčové je zintenzívnenie spolupráce s agentúrami, ako sú Frontex, Europol a Eurojust, a podpora členských štátov. Agentúra Frontex sa musí premeniť na plne funkčnú európsku pohraničnú agentúru vybavenú najmodernejšími a pokrokovými technológiami na sledovanie, ako sú drony, umelá inteligencia a biometrické systémy. Pôsobnosť agentúry Frontex by sa mala rozšíriť aj na najvzdialenejšie regióny, čím sa zabezpečí komplexná ochrana hraníc. Je potrebné bezodkladne uzavrieť dohody o spolupráci s africkými krajinami a ďalšími partnerskými krajinami. Zaväzujeme sa strojnásobiť počet jeho zamestnancov na 30 000 a čo najskôr prijať potrebné právne predpisy, vrátane rozpočtových zmien a doplnení. Členské štáty by mali koordinovaným spôsobom a s podporou financovania z EÚ zriadiť regionálne centrá pre bezpečnosť hraníc v oblastiach, ktoré sú vystavené migračnému tlaku. Musíme tiež poskytnúť európske financovanie na fyzickú infraštruktúru, zlepšenie elektronickej ochrany hraníc a ďalšie inovatívne nástroje na hraničný dohľad. Vzhľadom na geopolitický kontext musíme posunúť paradigmu vpred, od ochrany hraníc k obrane hraníc. V nasledujúcom viacročnom finančnom rámci EÚ by mali byť zabezpečené nové finančné zdroje na pokrytie všetkých potrieb v tejto oblasti.

Časť 3: Strategická spolupráca s tretími krajinami

Nekontrolovaná migrácia zaťažuje verejné služby, narúša miestne hospodárstva a vyvoláva sociálne napätie, najmä v členských štátoch na prvej línii, ako sú Španielsko, Taliansko alebo Grécko, a v menších a geograficky zraniteľných členských štátoch, ako sú Cyprus a Malta, čo má vplyv aj na krajiny sekundárneho pohybu, ako sú Nemecko alebo Francúzsko. Strategické partnerstvá s tretími krajinami sú pre riadenie migrácie kľúčové. Spolupráca sa musí zamerať na riešenie základných príčin, posilňovanie kapacít a riadenie hraníc, boj proti nelegálnemu odchodu, pašovaniu a obchodovaniu s ľuďmi, ako aj na uľahčenie návratov. Dohody uzavreté s Tuniskom, Egyptom alebo Libanonom nám ukazujú cestu, ktorou sa máme uberať. Už samotná dohoda medzi EÚ a Tuniskom priniesla hmatateľné výsledky, keď len v tomto roku znížila počet nelegálnych príchodov do Talianska o 60 %. Naliehavo vyzývame Komisiu, aby uzavrela rokovania s Marokom a tam, kde je to možné, začala nové rokovania. Tieto snahy posilnia štruktúrované dialógy, operačné nasadenia agentúry Frontex a cielené financovanie zo strany EÚ. Dohody sa musia uzavrieť aj so susednými krajinami, ako sú Senegal a Mauritánia, s cieľom nasadenia agentúry Frontex, čo je kľúčové pre kontrolu odchodu nelegálnych migrantov smerom na Kanárske ostrovy, ktoré sa stali novou vstupnou bránou nelegálnej migrácie do Európy. Súčasťou strategických partnerstiev musí byť aj zdieľanie zodpovednosti za záchranu na mori a presadzovanie námorného práva, vrátane bezpečných prístavov na vylodenie zachránených migrantov. Všetky zúčastnené štáty, vrátane afrických, musia splniť svoju úlohu. Podpora EÚ pre tretie krajiny by mala zahŕňať digitalizáciu ich verejnej správy, zavedenie spoľahlivého systému evidencie osobných údajov a vydávanie biometrických a bezpečných osvedčení, čo nám umožní výmenu biometrických údajov za bezpečných podmienok. EÚ musí využiť všetky dostupné nástroje – diplomatické, ekonomické a v rámci rozvojovej spolupráce – na budovanie silnejších, účinnejších a vzájomne prospešných partnerstiev. Rozvojová pomoc by mala uprednostňovať krajiny, ktoré preukazujú odhodlanie riadiť migráciu. Revidované vízové mechanizmy by mali odrádzať od zneužívania a predchádzať hrozbám. A v prípade neochoty spolupracovať musia nastať aj dôsledky. Tretie krajiny, ktoré nespolupracujú pri prevencii nelegálnych odchodov alebo pri vykonávaní readmisných dohôd či dojednaní, či už na vnútroštátnej úrovni, alebo na úrovni EÚ, by nemali dostávať finančné prostriedky z fondov EÚ ani víza. Takéto rozhodnutia by mali byť schválené na úrovni EÚ a uplatňované jednotne vo všetkých členských štátoch.

Časť 4: Ochrana schengenského priestoru

Schengenský priestor je jedným z najhmatateľnejších úspechov európskej integrácie a jedným z hlavných pilierov európskeho projektu. V posledných rokoch čelí Schengenský priestor mimoriadnemu tlaku v dôsledku hrozieb, ktoré predstavujú terorizmus, radikalizácia, organizovaný zločin a neoprávnené sekundárne pohyby štátnych príslušníkov tretích krajín. Skupina EPP sa zasadzuje za bezpečný a bezhraničný schengenský priestor, ktorý zároveň uznáva právo členských štátov opätovne zaviesť dočasné kontroly na vnútorných hraniciach ako krajné opatrenie, ktoré sa uplatňuje výnimočne, primerane, na obmedzenú dobu a ktoré sa zruší hneď, ako hrozby prestanú existovať. Neb sú to členské štáty, ale samotné pretrvávajúce a vyvíjajúce sa hrozby, ktoré predstavujú nebezpečenstvo pre integritu Schengenu. Odolnosť schengenského priestoru závisí od účinného riadenia vonkajších hraníc a spoľahlivých IT systémov a databáz, ako sú SIS a VIS. Naliehavo vyzývame na rýchle spustenie systémov EES a ETIAS do prevádzky. Zefektívnenie procesov podávania žiadostí o víza, digitalizácia, zvýšenie personálnych kapacít v regiónoch s vysokým dopytom a lepšia cezhraničná spolupráca sú dôležitými krokmi smerom k bezpečnejšiemu schengenskému priestoru.

Časť 5: Vykonávanie Európskeho paktu o azyle a migrácii

Európsky pakt o azyle a migrácii je síce historickým dokumentom, predstavuje však len základ, na ktorom musíme vybudovať plne komplexný prístup k riadeniu migrácie vo všetkých jej rozmeroch. Je to dobrý začiatok, ale nestačí to. Vyžaduje si koordinované a včasné vykonávanie, ktoré zohľadní rôznorodé okolnosti v jednotlivých členských štátoch a ktoré účinne zapojí a podporí regionálne aj miestne orgány. Harmonizované azylové systémy musia jasne rozlišovať medzi osobami, ktoré potrebujú ochranu, a ekonomickými migrantmi. Zabezpečené vonkajšie hranice a efektívne postupy sú kľúčové pre zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a solidarity medzi členskými štátmi. Členské štáty, s podporou Komisie, musia v plnej miere uviesť do praxe prijatú legislatívu EÚ a zabezpečiť uplatňovanie existujúcich právnych predpisov. Musíme včas uskutočniť komplexné preskúmanie a v plnej miere využiť koncepciu bezpečnej tretej krajiny s cieľom znížiť počet prichádzajúcich osôb. Stanovené kritériá prepojenia nie sú vhodné na daný účel a je potrebné ich zrušiť.

Európa nie je a nemôže byť vnímaná ako jediný cieľ pre všetkých nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl. Je potrebné zohľadniť obmedzené zdroje a obmedzené prijímacie kapacity. Rovnako je potrebné aktualizovať nariadenie o podmienkach na udelenie štatútu utečenca alebo doplnkovej ochrany, aby sa zohľadnila odlišná realita v žiadostiach o azyl. V rámci dublinského mechanizmu by sa všetko úsilie malo zamerať na realizáciu presunov v účinných a spoľahlivých lehotách, čím by sa odradili od neoprávnených sekundárnych pohybov.

V doplnku k vykonávaniu paktu môže Únia prijať opatrenia na poskytovanie stimulov a podpory pre činnosť členských štátov v oblasti integrácie osôb s legálnym pobytom. Integrácia je obojstranný proces, ktorý vyžaduje, aby sa migranti naučili miestne jazyky, rešpektovali zvyky a zákony a prispievali k spoločnosti. Zjednotenie rodiny by malo byť podmienené preukázanou integráciou a finančnou stabilitou pred jeho povolením. Integračné opatrenia by mali bojovať proti radikalizácii a vzniku paralelných spoločností.

Časť 6: Boj proti prevádzaniu migrantov

Viac ako 90 % nelegálnych migrantov sa spolieha na prevádzačov. Zistilo sa, že prevádzači a obchodníci s ľuďmi sa stávajú čoraz násilnejšími, čo predstavuje nebezpečenstvo pre našich pohraničných strážcov na všetkých úrovniach a riziko pre našu vnútornú bezpečnosť. Na rozbitie sietí prevádzačov je nevyhnutná posilnená cezhraničná spolupráca, výmena spravodajských informácií a údajov, využívanie pokročilých technológií a lepšia koordinácia medzi členskými štátmi a ostatnými agentúrami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Agentúry Frontex, Europol a Eurojust musia byť posilnené, aby mohli lepšie podporovať členské štáty pri odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní organizovaného zločinu vo všetkých jeho formách, najmä pašovania migrantov a obchodovania s ľuďmi, a to aj prostredníctvom vyšetrovacích právomocí bez použitia donútenia. Rovnako musíme posilniť právny rámec s cieľom zabrániť napomáhaniu neoprávnenému vstupu, tranzitu a pobytu prostredníctvom vyšších prahov pre minimálne tresty, a to vrátane dopravných prevádzkovateľov. Pašeráci a obchodníci s ľuďmi našli v záchranných operáciách spôsob, ako vykorisťovať zraniteľné osoby a obchádzať právomoc a zodpovednosť členských štátov, a ako pokračovať vo svojich nezákonných činnostiach, pričom záchranné operácie využívajú ako nástroj na udržanie svojich zločineckých sietí a ohrozovanie ďalších ľudských životov. Všetci aktéri, vrátane občianskej spoločnosti, musia dodržiavať zákon. Kódex správania pre organizácie občianskej spoločnosti vykonávajúce pátracie a záchranné operácie by mal zabezpečiť dodržiavanie medzinárodného práva a zároveň odrádzať od vykorisťovania zo strany obchodníkov s ľuďmi. Prístup „sleduj peniaze“ je kľúčový pre rozbitie sietí prevádzačov, plné využitie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLA) a zavedenie účinných pravidiel týkajúcich sa konfiškácie a obráteného dôkazného bremena. Vyzývame na revíziu mandátu EPPO s cieľom zahrnúť doň pašovanie migrantov ako súčasť organizovaného zločinu.

Časť 7: Riešenie zneužitia a využívania migrantov ako zbrane

EÚ musí čeliť zneužívaniu a využívaniu migrantov nepriateľskými aktérmi. Je potrebné zabrániť tomu, aby boli zraniteľní ľudia používaní ako zbraň proti nám, či už s cieľom dosiahnuť finančný alebo politický prospech. Ochrana našich hraníc pred takýmito nepriateľskými činmi zároveň znamená ochranu ľudských práv zneužívaných migrantov. Musíme využiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane možností, ktoré poskytuje Schengenský kódex o hraniciach a nariadenie o krízových situáciách. Súčasné azylové pravidlá je potrebné prispôsobiť tak, aby reagovali na nové výzvy a zabránili autoritárskym režimom vo zneužívaní medzier v právnych predpisoch. Na účinný boj proti týmto hybridným hrozbám, a to tak na vonkajších hraniciach EÚ, ako aj v rámci jednotlivých štátov, je potrebná komplexnejšia definícia pojmov „zneužitie“ a „využitie ako zbraň“. Je potrebné navrhnúť lepšie pravidlá týkajúce sa povinností dopravcov spolu s jasnými sankciami za ich nedodržiavanie, vrátane zákazu pôsobenia v EÚ. Okrem toho zdôrazňujeme, že je výsadou a povinnosťou členských štátov zabezpečiť všetkými prostriedkami svoju bezpečnosť a územnú celistvosť. Preto je potrebné zvážiť mimoriadne opatrenia, ktoré sú už zakotvené v zmluvách, vrátane dočasnej výnimky z sekundárneho práva, ako je právo na azyl v prípadoch, keď sú migranti zneužívaní ako zbrane proti EÚ, členským štátom a našim spoločnostiam. Mali by sa vytvoriť tímy EÚ pre rýchlu reakciu, ktoré by riešili pokusy o zneužitie na hraniciach vyvolané štátom podporovanými snahami o destabilizáciu.

Časť 8: Pracovná migrácia

Dobre riadená legálna migrácia môže pomôcť reagovať na meniace sa potreby trhu práce, uspokojiť súčasné aj budúce potreby v oblasti kvalifikácie a zabezpečiť dynamické hospodárstvo. Pokles domácej pracovnej sily však môže kompenzovať len vtedy, ak sú talenty a zručnosti novo prichádzajúcich ľudí kompatibilné s potrebami členských štátov, a to s podporou programov EÚ, ako je modrá karta. Rozdiely vo vzdelaní, kultúre a jazykovom zázemí môžu predstavovať sociálne výzvy. Aby sme maximalizovali prínosy legálnej migrácie, musíme spojiť politiky na prilákanie talentov a migračné cesty s dôkladnými krátkodobými a dlhodobými opatreniami na podporu začlenenia a integrácie. Tieto snahy umožňujú legálnym migrantom plne prispievať k rozvoju EÚ a spoločnej prosperite. Legálna migrácia by mala zohrávať ústrednú úlohu v širšej diskusii, vrátane spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu s cieľom efektívne riadiť migračné toky. V tejto súvislosti budeme sledovať iniciatívy navrhované Európskou komisiou, ako sú „EU Talent Pool“ a „EU Talent Partnerships“, pričom budeme rešpektovať suverenitu členských štátov a prispievať k obmedzovaniu nelegálnej migrácie.

Časť 9: Pohľad do budúcnosti s ohľadom na migračné a azylové politiky pripravené na budúcnosť

EÚ musí prispôsobiť migračné politiky na základe osvedčených postupov a globálnych trendov, pričom sa musí zaoberať nielen bezprostrednými výzvami, ale aj budúcou dynamikou migrácie. Našimi dvoma hlavnými prioritami musí byť zastavenie nelegálnej migrácie a vynucovanie rozhodnutí o návrate. Protokol medzi Talianskom a Albánskom je prvým, ale rozhodujúcim inovatívnym krokom na odradenie od nelegálnej migrácie a narušenie obchodného modelu prevádzačov, keďže dokazuje, že podávanie žiadostí o azyl a ich vybavovanie v bezpečných tretích krajinách ako hlavné pravidlo je možné. Naliehavo vyzývame Komisiu, aby ďalej pokračovala v diskusiách o regionálnych platformách na vylodenie na oboch brehoch Stredozemného mora a o ďalších inovatívnych riešeniach, v rámci ktorých bude možné bezpečne prijímať žiadateľov o azyl a posudzovať ich žiadosti efektívnym, dôstojným a humánnym spôsobom. Komisia musí rovnako pracovať na zriadení centier spravovaných EÚ mimo územia EÚ, kam by mohli byť premiestnené určité kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú rozhodnutia o návrate, kým čakajú na konečné vyhostenie (centrá pre návrat). Dohovor o utečencoch z roku 1951 zohral kľúčovú úlohu pri ochrane osôb utekajúcich pred prenasledovaním. Globálna situácia sa však od jeho prijatia výrazne zmenila a vznikli scenáre, s ktorými dohovor nepočítal. Navyše koncepcia doplnkovej ochrany viedla k vytvoreniu dvojitého systému, ktorý oslabuje účinnosť spoločného európskeho azylového systému a spochybňuje solidaritu v rámci EÚ. EÚ musí iniciovať dialóg o prispôsobení Ženevského dohovoru súčasnému svetu a usilovať sa o vytvorenie ucelenejšieho a komplexnejšieho rámca, ktorý zabezpečí dôkladnú ochranu utečencov a zároveň zohľadní oprávnené obavy členských štátov týkajúce sa bezpečnosti a riadenia migrácie. Takéto proaktívne zapojenie by potvrdilo záväzok EÚ voči ľudským právam a jej vedúcu úlohu pri formovaní pružného medzinárodného režimu ochrany utečencov.