Inovácia je kľúčom k zabezpečeniu pracovných miest a dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ

„Musíme zaistiť, aby ochrana pracovných miest v priemysle a konkurencieschopnosti už nebola v rozpore s dosahovaním našich klimatických cieľov,“ varoval poslanec Európskeho parlamentu Peter Liese, hovorca skupiny EPP pre klimatickú politiku a hlavný vyjednávač Európskeho parlamentu v otázke revízie európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), pri dnešnom predstavení svojho návrhu správy.

„Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme zabezpečili pokles cien elektrickej energie. Kľúčom k tomu sú investície do inovácií. Krajiny EÚ, ktoré získavajú elektrickú energiu prevažne z klimaticky neutrálnych domácich zdrojov – ako napríklad Portugalsko, Švédsko a Fínsko – majú v porovnaní s Nemeckom a Talianskom, ktoré sú vo veľkej miere závislé od fosílnych palív, relatívne nízke náklady na elektrickú energiu. Obchodovanie s emisiami preto musí poskytovať silnejšie stimuly ako doteraz na investície do domácej čistej energie. To platí predovšetkým pre príjmy členských štátov. Ministri financií v celej Európe opakovane vyvolávali zmätok účtovnými trikmi. Ako spravodajca predkladám návrh, ktorý ďalej posilňuje rozumný prístup Komisie v tejto oblasti.“

Vo svojom návrhu správy Liese vyzýva, aby sa do sektorov ETS1 reinvestovalo nielen 50 % príjmov z systému obchodovania s emisiami, ako navrhuje Komisia, ale až 75 %. Okrem toho navrhuje podkvótu pre energeticky náročné odvetvia, ktorým hrozí presun výroby a v dôsledku toho únik emisií. 

„Dôležité je tiež zvýšiť počet bezplatných emisných kvót. Komisia navrhuje ich zvýšenie o 47 % v porovnaní so súčasným systémom. Ja vyzývam na ešte výraznejšie zvýšenie, najmä pre obdobie do roku 2030. Na oplátku je však správne vyžadovať od podnikov, aby realizovali investície. Navrhujem postupný začiatok. V roku 2031 by sa požiadavka na investície mala vzťahovať len na tú časť bezplatných emisných kvót, ktorá je nová v porovnaní so súčasným systémom. V priebehu rokov sa však táto požiadavka bude zvyšovať a do roku 2040 by mala byť prísnejšia, než navrhuje Komisia. Úprimne povedané: každý, kto do roku 2040 ešte nezačal projekt dekarbonizácie, nemôže naďalej dostávať podporu vo forme bezplatných emisných kvót,“ uviedol Liese.

Správa vo všeobecnosti podporuje prístup Komisie, avšak upravuje ho, najmä pokiaľ ide o celkové zníženie kvót – teda o trajektóriu znižovania emisií, ktorá je kľúčová pre ochranu klímy. „Súčasný systém je zameraný na dosiahnutie cieľa na rok 2030, pretože sme v polovici desaťročia (v dôsledku Zeleného dohovoru) výrazne zvýšili naše ambície, a preto je trajektória znižovania v súčasnosti mimoriadne strmá. Nikto nemôže vážne tvrdiť, že je realistické, aby všetky sektory v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS), vrátane leteckého sektora, dosiahli nulové emisie do roku 2039. V súčasnosti nie je možná ani kompenzácia prostredníctvom odstraňovania CO2 z atmosféry. Súčasný systém je nerealistický. Úprava cesty znižovania emisií je plne v súlade s cieľom EÚ na rok 2040 a cieľmi klimatickej neutrality,“ uviedol Liese.

Skupina EPP trvá na tom, že spoločnosti, ktoré už začali investovať, nesmú byť reformou znevýhodnené. „Návrh Komisie podporuje takzvaných ‚priekopníkov‘. Tí môžu napríklad dostávať bezplatné emisné kvóty až do roku 2040, hoci už vôbec nevytvárajú žiadne emisie. Navrhujem však ďalšie zmeny, ako napríklad zabezpečiť, aby horných 10 % v každom sektore dostávalo nielen bezplatné emisné kvóty, ktoré potrebujú, ale ešte viac, a aby sa kládol väčší dôraz ako doteraz na takzvané klimatické dohody so spoločnosťami (Carbon Conference for Difference),“ dodal Liese.

Všetky politické skupiny sú vyzvané, aby konštruktívne spolupracovali na dosiahnutí celkovej politickej dohody o reforme systému obchodovania s emisnými kvótami do februára 2027.