Európa musí prevziať velenie

Ilúzia večného mieru v Európe sa zrútila. Vojna na Ukrajine, obnovenie autoritárskych režimov a rastúca nestabilita na južnom krídle Európy rozbili desaťročia strategickej spokojnosti. Éra "mierovej dividendy" po skončení studenej vojny sa skončila.

Tvárou v tvár dramaticky zmenenému globálnemu bezpečnostnému prostrediu a klesajúcemu záväzku Spojených štátov voči európskej bezpečnosti si Európa už nemôže dovoliť zostať strategicky závislá. Musíme konať - a musíme konať spoločne. Naši občania očakávajú hmatateľnú bezpečnosť, nie vznešené reči, a je zodpovednosťou Európy, aby ju zabezpečila.

Nastal čas vybudovať stálu, plne vybavenú európsku štruktúru velenia a riadenia (C2): robustné mnohonárodné vojenské veliteľstvo schopné viesť autonómne operácie, koordinovať úsilie členských štátov a integrovať vojenskú silu s diplomatickými, informačnými a ekonomickými nástrojmi Európy.

Nastal čas vybudovať stálu, plne vybavenú európsku štruktúru velenia a riadenia (C2): robustné mnohonárodné vojenské veliteľstvo schopné viesť autonómne operácie, koordinovať úsilie členských štátov a integrovať vojenskú silu s diplomatickými, informačnými a hospodárskymi nástrojmi Európy.

Európske národy už prejavujú politickú vôľu konať spoločne. Operácie ako Takuba, ASPIDES a Atalanta dokazujú, že spolupráca je možná aj mimo konvenčného rámca spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). Tieto ad hoc štruktúry však nenahrádzajú integrované, stále kapacity. Operácie sa často riadia z veliteľstva vedúceho štátu alebo sa dokonca delegujú na veliteľskú štruktúru NATO z dôvodu nedostatku európskej alternatívy. Táto roztrieštenosť spôsobuje stratu času a oslabuje zodpovednosť.

Ak chce byť Európa vážnym geopolitickým hráčom, musí vytvoriť jednotné vojenské veliteľstvo určené nielen na zvládanie kríz, ale aj na boj a víťazstvo v konfliktoch vysokej intenzity. To by predstavovalo zmenu paradigmy z hľadiska personálu, zdrojov a technológií vrátane potreby bezpečných, Európou kontrolovaných digitálnych sietí a komunikačných nástrojov.

Súčasný Vojenský štáb EÚ (EUMS) má alarmujúco málo zdrojov, keďže disponuje skromným ročným rozpočtom vo výške 30 miliónov EUR a má len približne 100 zamestnancov. SHAPE, veliteľstvo NATO, je stavané na boj a má úmerne tomu 15-krát viac operačného personálu. Je čas prejsť na "EUMS+".

Európa už zdieľa doktríny, spoločne cvičí a spoločne nasadzuje. Strategická integrácia si však vyžaduje viac: revidované riadenie EUMS, zdieľanie spravodajských informácií, spoločnú logistiku a harmonizáciu verejného obstarávania v oblasti bezpečnosti a obrany s jasnou európskou preferenciou. A čo je najdôležitejšie, politický konsenzus o tom, kto rozhoduje v čase krízy. Účinné velenie nie je možné pri roztrieštenom vedení.

Strategická autonómia v priebehu piatich až šiestich rokov je dosiahnuteľným cieľom za predpokladu, že tieto reformy začneme teraz a vyčleníme európsky obranný rozpočet primeraný budúcim výzvam. Súčasných 0,8 % viacročného finančného rámca (VFR) je nedostatočných. Európska komisia aj predsedovia Európskej rady oprávnene vyzvali členské štáty, aby zvýšili svoje vojenské výdavky nad súčasnú hranicu 2 %. Iniciatívu by však mala prevziať aj samotná EÚ a zaručiť, aby investície súvisiace s obranou v budúcom VFR odrážali tieto priority. To znamená, že k obrane treba pristupovať s vážnosťou skutočnej európskej politiky.

To si bude vyžadovať aj prehodnotenie strategického kompasu. Otázkou dnes nie je, ako doplniť NATO, ale či sme pripravení na chvíľu, keď americká podpora môže chýbať alebo sa zmenšiť. Ako ukázalo Trumpovo prezidentstvo, tento moment už nie je hypotetický, je to predvídateľná realita.

Rétorika musí ustúpiť rozhodnosti. Máme zdroje, know-how a kolektívny vojenský potenciál. Teraz potrebujeme odvahu použiť ich múdro a nezávisle. Zriadenie autonómneho európskeho velenia je dôkazom toho, že Európska únia dokáže prevziať zodpovednosť za svoju bezpečnosť, keď je to najdôležitejšie. Je to odvážny krok, ale pre Úniu, ktorá sa usiluje o geopolitický význam, je nevyhnutný.

Rétorika musí ustúpiť rozhodnosti. Máme zdroje, know-how a kolektívny vojenský potenciál. Teraz potrebujeme odvahu použiť ich múdro a nezávisle. Zriadenie autonómneho európskeho velenia je dôkazom toho, že Európska únia dokáže prevziať zodpovednosť za svoju bezpečnosť, keď je to najdôležitejšie.

Podľa komisára pre obranu a vesmír Andriusa Kubiliusa Európa čelí dvojitému imperatívu: pripraviť sa na potenciálnu ruskú agresiu v krátkodobom horizonte a naplánovať dlhodobé vyváženie transatlantickej aliancie. Obe si vyžadujú rovnaký základ: inštitucionálnu pripravenosť, spoločné kapacity a politickú vôľu.

Už nežijeme vo svete založenom na pravidlách. Globálne výsledky čoraz viac určuje hrubá sila, nie diplomacia. Ak chce Európa zostať hráčom, a nie iba hracím poľom, musí sa podľa toho zariadiť.

Stála, autonómna európska štruktúra C2 nie je len vojenskou nevyhnutnosťou. Je to skúška politickej zrelosti Európy. Máme na to nástroje. Máme know-how. Teraz potrebujeme odvahu viesť. Skupina PPE je pripravená ukázať cestu.