Stanovisko EPP k obchodným vzťahom medzi EÚ a Čínou

Spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokého predstaviteľa/podpredsedu z roku 2019, v ktorom bola Čína opísaná zároveň ako partner pre spoluprácu, hospodársky konkurent a systémový rival, stále odráža realitu našich bilaterálnych vzťahov. Obchod medzi EÚ a Čínou zostáva jedným z najdôležitejších hospodárskych partnerstiev na svete, je však čoraz viac poznačený absenciou skutočne rovnakých podmienok. Objem bilaterálneho obchodu s tovarom dosiahol v roku 2025 výšku 759 miliárd EUR, EÚ však tento rok uzavrela s obrovským deficitom vo výške 360 miliárd EUR, čo predstavuje 1 miliardu EUR denne. Kumulatívny účinok masívnych priemyselných dotácií, z nich vyplývajúcej nadmernej kapacity, deflačných tlakov a manipulácie s menou poskytol čínskym výrobcom v posledných rokoch umelé nákladové výhody. Peking tiež preukázal tendenciu k eskalácii dominancie, keď zneužíva závislosť od dodávateľských reťazcov, najmä v oblasti kritických surovín, a zameriava sa na politicky citlivé európske odvetvia, ako sú brandy, bravčové mäso a mliečne výrobky, prostredníctvom odvetných vyšetrovaní s cieľom presadiť politické ciele. Hoci sa EÚ nemôže od Číny odpojiť, musí riešiť rastúcu asymetriu, keďže európske spoločnosti čelia obmedzenému prístupu na trh, nerovnakému zaobchádzaniu a tlaku na transfer technológií, zatiaľ čo čínske firmy majú široký prístup na európsky jednotný trh. Európska únia je pre Čínu najväčším vývozným trhom, čo nám dáva veľmi významnú páku, ktorú zatiaľ plne nevyužívame.

Skupina EPP podporuje spoločné vyhlásenie dohodnuté v júni 2026, ktorým sa zavádza mechanizmus konzultácií medzi EÚ a Čínou v oblasti obchodu a investícií, ako aj spoločné monitorovanie zamerané na riešenie nerovnováhy v obchode a investíciách, kontrol vývozu, práv duševného vlastníctva a reformy WTO. S cieľom dosiahnuť podstatný pokrok v týchto štyroch oblastiach skupina EPP vyzýva na:

SKUPINA EPP VYZÝVA K OPATRENIAM

EÚ by mala využívať svoje existujúce nástroje obchodnej ochrany s väčšou rozhodnosťou, dôslednosťou a rýchlosťou, keďže vyšetrovania môžu v súčasnosti trvať až 18 mesiacov, počas ktorých sa škody spôsobené európskemu priemyslu môžu stať už nezvratnými. Na tento účel je nevyhnutné zefektívniť postupy, vyčleniť dodatočné zdroje a poskytnúť finančnú a technickú podporu podnikom, najmä malým a stredným podnikom, ktoré čelia vyšším nákladom spojeným s prípadmi obchodnej ochrany.
V nadväznosti na diskusiu o globálnych makroekonomických nerovnováhach na zasadnutí Európskej rady 15. a 16. októbra 2026 by EÚ nemala len lepšie využívať súčasné nástroje, ale mala by vypracovať širší a ucelený súbor politických opatrení, vrátane posilnenia súboru nástrojov EÚ o nové nástroje, ktoré podporia intenzívnejšie úsilie o znižovanie rizík, ako aj rýchlejšie reakčné mechanizmy v prípade odvetných opatrení.
EÚ zabezpečí, aby akékoľvek obchodné opatrenie zostalo primerané, založené na dôkazoch a dočasné, ako aj cielené tak, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na blízke partnerské krajiny, s cieľom obnoviť rovnaké podmienky a zvýšiť konkurencieschopnosť európskych podnikov, a nie s cieľom neobmedzene chrániť odvetvia.
EÚ by mala účinne riešiť obchádzanie svojich obchodných ochranných opatrení, vrátane prekládky, zmeny trasy a dezinformácií alebo nedostatočnej vysledovateľnosti pôvodu tovaru.
EÚ by sa mala usilovať o väčšiu súdržnosť medzi inštitúciami a členskými štátmi, keďže roztrieštené národné prístupy oslabujú kolektívny vplyv Európy.
EÚ by mala prijať cielenejší, strategickejší a odvetvovo špecifický prístup so zameraním na odvetvia a hodnotové reťazce, ktoré tvoria jadro našej priemyselnej kapacity, ako sú strojárstvo, chemický priemysel a automobilový priemysel, ako aj na tie, ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť a obranu, kritickú infraštruktúru a technológie, ako je umelá inteligencia.
EÚ by mala čeliť odvetným obchodným vyšetrovaniam a iným nekalým obchodným praktikám zameraným na citlivý európsky vývoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, posilňovať mechanizmy včasného varovania a zabezpečovať účinnú podporu postihnutým európskym výrobcom, čím zabráni tomu, aby sa európske poľnohospodárstvo stalo terčom ekonomického nátlaku a politických odvetných opatrení.
EÚ by sa mala chrániť pred ekonomickým nátlakom prostredníctvom technologickej a geografickej diverzifikácie, a to tak v prípade dodávateľov v dodávateľskom reťazci, ako aj v prípade prepravných trás, v súlade s pripravovaným nástrojom diverzifikácie. Tento prístup by mali podporovať pravidelné záťažové testy zamerané na priame a nepriame závislosti v dodávateľskom reťazci a dostupnosť náhradných riešení, ako aj posúdenia ekonomických dopadov na monitorovanie vplyvov na výrobcov a spotrebiteľov.
EÚ by mala posilniť spoluprácu s dôveryhodnými partnermi s cieľom riešiť závislosť od kritických surovín, a to aj prostredníctvom vnútornej výroby, spracovania a vytvárania zásob, pričom by mala vychádzať z programu RESourceEU, zvážiť zriadenie Európskeho centra pre kritické suroviny, a podporovať multilaterálne iniciatívy, ako je Pax Silica, ako aj monitorovať právne predpisy, ktoré obmedzujú plnenie našich cieľov v oblasti kritických surovín.
EÚ by mala pokročiť v ratifikácii dohôd o voľnom obchode s krajinami a partnermi, ako sú Kanada, Mercosur, India, Austrália a Indonézia, ako aj v rokovaniach o dohodách s partnermi, ako sú Spojené arabské emiráty, Filipíny, Malajzia a Thajsko, pričom by mala zabezpečiť, aby boli v týchto rokovaniach riadne chránené európske záujmy a citlivé odvetvia.
EÚ by mala prekročiť rámec spoločných pravidiel kontroly vývozu a presadzovať väčšiu zosúladenosť postupov posudzovania a udeľovania povolení na európskej úrovni, čím by sa znížila fragmentácia medzi členskými štátmi pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí, a to na základe podstatného pokroku, ktorý prinieslo nariadenie o preskúmavaní priamych zahraničných investícií.
EÚ by mala smerovať k jednotnému nástroju, postupu a súboru pravidiel na riadenie priamych zahraničných investícií, ktoré by sa uplatňovali primeraným, transparentným, geostrategickým a na dôkazoch založeným spôsobom.
EÚ by mala posilniť colné vynucovanie, posilniť OLAF a Úrad európskeho prokurátora, ako aj uplatňovať nové harmonizované sankcie podľa Colného kódexu Únie voči platformám elektronického obchodu, ktoré nedodržiavajú predpisy, a využívať zákon o digitálnych službách na zabezpečenie toho, aby online trhoviská overovali obchodníkov a zaručovali vysledovateľnosť.
EÚ musí zabezpečiť, aby jej politika v oblasti obchodu a hospodárskej bezpečnosti zohľadňovala pokračujúcu podporu Číny pre ruskú vojnovú ekonomiku tým, že uzavrie obchádzacie cesty prostredníctvom finančných a obchodných sprostredkovateľov.
EÚ by mala v súlade so svojou politikou „jednej Číny“ opätovne potvrdiť svoj záväzok zachovať status quo v Taiwanskom prielive a pripomenúť, že stabilita tohto regiónu a voľný tok obchodu sú nevyhnutné pre globálne dodávateľské reťazce a hospodársku bezpečnosť EÚ.
EÚ by mala budovať svoju vlastnú strategickú nenahraditeľnosť pre Čínu a rozširovať závislosť Číny od EÚ v odvetviach, ako sú civilné letectvo, polovodiče, farmaceutický priemysel a biotechnológie.
EÚ by mala koordinovať svoju reakciu s dôveryhodnými partnermi, vrátane Spojených štátov, a to tak na bilaterálnej úrovni, ako aj v rámci medzinárodných fór, ako je G7, pričom by mala kombinovať vzájomnú podporu so spoločnými protiopatreniami s cieľom chrániť sa pred čínskym ekonomickým nátlakom.
EÚ by mala presadzovať obnovenie rovnakých podmienok v rámci WTO, odblokovať systém riešenia sporov a prehodnotiť pravidlá týkajúce sa subvencií a ochranných opatrení.

Európa neusiluje o konfrontáciu s Čínou, ale o spravodlivé a vyvážené vzťahy založené na vzájomnej dôvere, ktorú si získala rešpektom, jasnými pravidlami a reciprocitou. Teraz, keď boli obnovené parlamentné vzťahy, mali by sme využiť túto príležitosť na podporu otvoreného a konštruktívneho dialógu, pričom by sme mali zotrvať na pevnom postoji pri obrane legitímnych európskych záujmov.