Ovplyvňovať umelú inteligenciu skôr, než ona ovplyvní spoločnosť

Teenager, ktorý si dnes prezerá sociálne médiá, môže v priebehu niekoľkých minút naraziť na politický prejav vytvorený pomocou technológie deepfake, pieseň vygenerovanú umelou inteligenciou, vymyslenú správu a digitálne reštaurovanú nahrávku skupiny Beatles. Otázkou už nie je, či umelá inteligencia zmení naše spoločnosti. To sa už stalo. Skutočnou otázkou je, či dokážeme občanov, najmä mladých ľudí, pripraviť na to, aby sa v tejto novej realite zorientovali a zároveň zachovali hodnoty, ktoré definujú naše demokracie a kultúry. 

Umelá inteligencia mení spôsob, akým sa učíme, tvoríme, komunikujeme a podieľame sa na verejnom živote. V oblasti vzdelávania ponúka bezprecedentné príležitosti na personalizované vzdelávanie a prístup k vedomostiam. V oblasti kultúry otvára nové možnosti umeleckého vyjadrenia, zachovania kultúrneho dedičstva a tvorivej spolupráce. Tieto príležitosti však sprevádzajú vážne riziká, od dezinformácií a manipulácie až po ohrozenie duševného vlastníctva, umeleckej integrity a demokratickej diskusie. 

Pre skupinu EPP nejde len o debatu o technológii. Je to debata o demokracii, vzdelávaní, kultúre a budúcej konkurencieschopnosti Európy. Umelá inteligencia už teraz ovplyvňuje spôsob, akým občania získavajú prístup k informáciám, ako vzniká a je konzumovaná kultúra a ako sa mladí ľudia zapájajú do diania vo svete okolo seba. 

Keďže obsah generovaný umelou inteligenciou je v našom každodennom živote čoraz prítomnejší, transparentnosť sa stáva nevyhnutnou. Občania by mali byť schopní pochopiť, kedy a ako bola umelá inteligencia použitá na vytvorenie textu, obrázkov, zvukových nahrávok alebo videa. Dôvera v digitálnom veku závisí nielen od inovácií, ale aj od jasnosti a zodpovednosti. 

V celej Európe sa sociálne médiá stali hlavným zdrojom informácií pre mladšie generácie. V ére, keď umelá inteligencia dokáže vo veľkom meradle generovať presvedčivé texty, obrázky, zvukové a video záznamy, je čoraz ťažšie rozlíšiť fakty od fikcie. Dôsledky to má na dôveru v inštitúcie, sociálnu súdržnosť a schopnosť občanov zmysluplne sa podieľať na demokratickom živote. 

Zároveň umelá inteligencia mení kultúru spôsobmi, ktoré by sa ešte pred pár rokmi zdali nepredstaviteľné. Využitie technológie umelej inteligencie na obnovenie hlasu Johna Lennona a umožnenie skupine The Beatles dokončiť skladbu „Now and Then“ ukázalo, ako môže technológia posilniť ľudskú kreativitu, namiesto toho, aby ju nahradila. 

Umelá inteligencia však zároveň vyvoláva zásadné otázky týkajúce sa autenticity. Viac ako osem z desiatich Európanov uvádza, že uprednostňujú obsah vytvorený ľuďmi pred obsahom vytvoreným umelou inteligenciou. Chápu, že kultúra nie je len produkcia obsahu. Je to vyjadrenie, identita a ľudské prepojenie. 

Ako poznamenáva pápež Lev XIV. vo svojej nedávnej encyklike „Magnifica Humanitas“, umelá inteligencia nie je neutrálna ani vo svojom vývoji, ani vo svojom vplyve. Rozhodnutia vývojárov, podnikov, tvorcov politík a používateľov – to všetko ovplyvňuje spôsob, akým tieto technológie formujú naše spoločnosti, ekonomiky a demokracie. Preto sa európsky prístup musí riadiť jednoduchým princípom: inovácie a zodpovednosť musia napredovať spoločne. 

Skupina EPP je presvedčená, že Európa musí prijať umelú inteligenciu ako nástroj pokroku a zároveň zabezpečiť, aby jej jadrom naďalej zostala ľudská tvorivosť, demokratické hodnoty a kultúrna rozmanitosť. Hoci Európa už podnikla dôležité regulačné kroky, samotná legislatíva nestačí. 

Súčasný legislatívny rámec nebol navrhnutý tak, aby zohľadňoval všetky špecifické charakteristiky kultúrneho a kreatívneho sektora. Stratégia umelej inteligencie pre kultúrny a kreatívny sektor, ktorú by mala Európska komisia predstaviť začiatkom roka 2027 v rámci Európskeho kultúrneho kompasu, by preto mala byť ambiciózna, komplexná a zohľadňujúca obavy občanov. 

Generatívne systémy umelej inteligencie sa vo veľkej miere spoliehajú na kultúrne a kreatívne diela, tvorcom však často chýba transparentnosť v tom, ako sa ich diela využívajú a či sú spravodlivo odmeňovaní, keď sa z nich vytvára hodnota. Zároveň algoritmy odporúčaní čoraz viac určujú, čo ľudia vidia, počujú a objavujú online. 

Ak tieto systémy uprednostňujú rozsah a komerčne predvídateľné výstupy, riskujeme marginalizáciu nezávislých tvorcov, menšinových jazykov a kultúrnej rozmanitosti, ktorá je jadrom európskej identity. 

Vzdelávanie sa preto musí stať našou prvou obrannou líniou a našou najväčšou príležitosťou. 

Digitálna gramotnosť, mediálna gramotnosť a gramotnosť v oblasti umelej inteligencie by sa mali považovať za základné zručnosti^21. storočia. Mladí Európania sa musia naučiť nielen používať nástroje umelej inteligencie, ale aj rozumieť ich obmedzeniam, kriticky posudzovať informácie a rozpoznať manipuláciu, keď sa s ňou stretnú. Zároveň je potrebné podporovať tvorcov, kultúrne organizácie a vzdelávacie inštitúcie pri prispôsobovaní sa rýchlo sa meniacemu digitálnemu prostrediu. 

Načasovanie nemohlo byť naliehavejšie. Schopnosti umelej inteligencie sa vyvíjajú rýchlejšie, než sa dokážu prispôsobiť naše inštitúcie, vzdelávacie systémy a kultúrne politiky. V čase rastúcej geopolitickej konkurencie a zvyšujúcej sa polarizácie musí Európa investovať do zručností, kreativity a odolnosti svojich občanov. 

Európa teraz stojí pred rozhodujúcou voľbou. Môžeme dovoliť, aby umelá inteligencia formovala naše spoločnosti podľa komerčných podnetov, alebo môžeme zabezpečiť, aby slúžila ľudskej kreativite, demokratickej odolnosti a kultúrnej rozmanitosti. 

O budúcnosti nerozhodnú samotné algoritmy. Rozhodnú o nej hodnoty, ktoré do nich vložíme, a občania, ktorých posilníme prostredníctvom vzdelávania. Ak to zvládneme správne, umelá inteligencia nezmenší našu ľudskosť. Pomôže nám ju vyjadriť plnšie než kedykoľvek predtým.