Pozičný dokument skupiny EPP o využívaní migrácie: Pevný, spravodlivý a na budúcnosť orientovaný prístup

Úvod

Skupina PPE sa zasadzuje za Európu, ktorá chráni svoje hranice a bojuje proti nelegálnej migrácii. Snažíme sa zastaviť nekontrolovanú migráciu, aby nebola preťažená schopnosť Európy integrovať tých, ktorí majú právo zostať.

Prijatie Paktu o migrácii a azyle znamenalo rozhodujúci krok smerom k viac kontrolovanej európskej migračnej politike. Napriek tomu pretrvávajú problémy, ktoré si vyžadujú ďalšie opatrenia na úrovni EÚ. Skupina PPE bude naďalej hnacou silou, ktorá bude Európu viesť k pevnému, spravodlivému a na budúcnosť orientovanému prístupu k migrácii.

Vidíme potrebu nových odvážnych opatrení na rýchle vrátenie osôb bez práva na pobyt v Únii, posilnenie našich vonkajších hraníc a ochranu schengenského priestoru, porazenie prevádzačov a boj proti ozbrojovaniu migrantov tretími krajinami alebo nepriateľskými neštátnymi aktérmi.

Naše priority sú jasné. Splníme 9-bodový plán na prekonanie hlavných migračných výziev, ktorým náš kontinent čelí. Podnikáme ďalšie kroky smerom k migračnej politike, ktorá bude fungovať v prospech našej Únie a jej občanov.

Preambula

Migrácia predstavuje pre Európu veľkú výzvu a naďalej vyvoláva obavy. Hoci v roku 2024 sme začali zaznamenávať pokles počtu nelegálnych vstupov, čo potvrdzuje účinnosť politík, ktoré skupina PPE presadzuje a vykonáva, mnohé členské štáty naďalej čelia značnému migračnému tlaku, najmä tie, ktoré sa nachádzajú na prvej línii a pozdĺž východných hraníc EÚ.

Vzhľadom na to, hoci sme plne odhodlaní presadzovať pevný, ale spravodlivý migračný a azylový systém, ktorý je v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ, vidíme naliehavú potrebu presadzovať prísnejšie opatrenia voči osobám, ktoré musia opustiť EÚ, ako aj zabrániť vstupu osôb, ktoré nespĺňajú potrebné podmienky. Pravidlá slúžia na ochranu našich občanov a ich dodržiavaním môžeme pomôcť aj tým, ktorí skutočne potrebujú ochranu. Na to musia mať vnútroštátne orgány, najmä orgány činné v trestnom konaní, k dispozícii potrebné finančné prostriedky, nástroje a právnu istotu. Chceme byť pevní vo vyvažovaní povinností a práv osôb s legálnym pobytom v EÚ. Chceme zabezpečiť, aby všetky členské štáty mali kapacity a nástroje na účinné riadenie migrácie a aby sa zabránilo nadmernému výkladu, pokiaľ ide o uplatňovanie práva EÚ.

Oddiel 1: Politiky návratu

Doteraz sa účinne vykonáva len 20 % rozhodnutí o návrate, hoci fungujúce politiky návratu sú nevyhnutné na riadenie migrácie. Členské štáty musia mať k dispozícii účinný súbor právnych a operačných nástrojov na presadzovanie rozhodnutí o návrate a na odrádzanie od nelegálnych príchodov a pobytov, podporený opatreniami, ako sú finančné záruky alebo zadržanie v prípade ich nedodržania. Budeme sa snažiť uľahčiť vykonávanie rozhodnutí o návrate a zabrániť zbytočnej administratívnej záťaži pre orgány presadzovania práva. Vyzývame na posilnenie úlohy agentúry Frontex, ktorá by sa mohla zúčastňovať aj na návratových operáciách medzi tretími krajinami. Komisia predložila návrh nového nariadenia o návrate, ktorý sa zameriava na: vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate, skrátenie lehôt na podanie odvolania, prísnejšie povinnosti pre osoby, ktoré majú byť vrátené, a dôsledky ich nesplnenia, urýchlené postupy pre osoby podozrivé zo spáchania trestného činu vrátane rozšírených dôvodov na zadržanie a obmedzenie slobody pohybu, lepšie opatrenia na boj proti útekom, ako aj obmedzené nesankčné účinky odvolaní. Nútené návraty musia zostať dôveryhodnou možnosťou a dobrovoľné odchody musia byť potlačené, ak predstavujú vážnu prekážku účinného vykonávania návratov.

Dôsledky nedodržiavania pravidiel musia byť prísne. Musí tiež zahŕňať povinnosť členských štátov prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány vedeli o mieste pobytu osoby, ktorá sa má vrátiť, a aby táto osoba zostala k dispozícii orgánom, kým skutočne neopustí územie členského štátu. Osobám, ktoré boli násilne vrátené, sa musí uložiť dlhodobý zákaz vstupu do EÚ vrátane trvalého a časovo neobmedzeného zákazu pre osoby, ktoré predstavujú bezpečnostnú hrozbu. Vítame návrh Komisie na právny rámec, ktorým sa zriaďujú návratové centrá mimo EÚ v súlade s medzinárodnými normami, a vyzývame ju, aby pokračovala v skúmaní inovatívnych riešení na boj proti nelegálnej migrácii v spolupráci s tretími krajinami.

Oddiel 2: Zabezpečenie a posilnenie vonkajších hraníc

Ochrana vonkajších hraníc EÚ je nevyhnutná na účinné riadenie migrácie. V rámci EÚ a schengenského priestoru sú členské štáty naďalej zodpovedné za rozhodovanie o tom, kto vstúpi na ich územie. Účinné riadenie hraníc zahŕňa aj našu schopnosť reagovať na nespočetné množstvo hybridných hrozieb, vrátane, ale nielen, ozbrojovania migrantov. Musíme zabezpečiť silnejšie vonkajšie hranice so zvýšenou a prísnejšou kontrolou nelegálnych príchodov. Na všetkých vonkajších hraniciach EÚ sa musí zaviesť komplexné elektronické monitorovanie podporované štrukturálnou a technickou ochranou hraníc. Rozhodujúce je zintenzívnenie spolupráce s agentúrami, ako sú Frontex, Europol a Eurojust, a podpora členských štátov. Agentúra Frontex sa musí premeniť na plne funkčnú európsku pohraničnú agentúru vybavenú najmodernejšími a pokročilými technológiami dohľadu, ako sú drony, umelá inteligencia a biometrické systémy. Nasadenie agentúry Frontex by sa malo rozšíriť aj na najvzdialenejšie regióny, čím sa zabezpečí komplexná ochrana hraníc. Je potrebné bezodkladne uzavrieť dohody o spolupráci s africkými krajinami a ďalšími partnerskými krajinami. Zaväzujeme sa strojnásobiť počet jej zamestnancov na 30 000 a čo najskôr prijať potrebné právne predpisy vrátane zmien rozpočtu. Členské štáty by mali koordinovaným spôsobom a s podporou finančných prostriedkov EÚ zriadiť regionálne centrá ochrany hraníc v oblastiach vystavených migračnému tlaku. Musíme tiež poskytnúť európske finančné prostriedky na fyzickú infraštruktúru, zlepšenie elektronickej ochrany hraníc a ďalšie inovatívne nástroje na ochranu hraníc. Vzhľadom na geopolitický kontext musíme zmeniť paradigmu z bezpečnosti hraníc na ich ochranu. V budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ by sa mali zabezpečiť nové finančné zdroje na uspokojenie všetkých potrieb v tejto oblasti.

Oddiel 3: Strategická spolupráca s tretími krajinami

Nekontrolovaná migrácia zaťažuje verejné služby, narúša miestne hospodárstva a podporuje sociálne napätie, najmä v členských štátoch v prvej línii, ako je Španielsko, Taliansko alebo Grécko, a v menších a geograficky zraniteľných členských štátoch, ako je Cyprus a Malta, s dosahom aj na krajiny sekundárneho pohybu, ako je Nemecko alebo Francúzsko. Strategické partnerstvá s tretími krajinami sú pre riadenie migrácie kľúčové. Spolupráca sa musí zamerať na riešenie základných príčin, zlepšenie budovania kapacít a riadenia hraníc, boj proti nelegálnym odchodom, prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a na uľahčenie návratov. Dohody dosiahnuté s Tuniskom, Egyptom alebo Libanonom nám ukazujú cestu, ktorou sa treba uberať. Samotná dohoda medzi EÚ a Tuniskom priniesla hmatateľné výsledky, keď len v tomto roku znížila počet nelegálnych príchodov do Talianska o 60 %. Naliehavo žiadame Komisiu, aby uzavrela rokovania s Marokom a podľa možnosti začala nové rokovania. Štruktúrované dialógy, operatívne nasadenie agentúry Frontex a cielené financovanie EÚ toto úsilie posilnia. Je tiež potrebné uzavrieť dohody s nesusednými krajinami, ako sú Senegal a Mauritánia, o nasadení agentúry Frontex, ktoré sú rozhodujúce na kontrolu odchodu nelegálnych migrantov smerom na Kanárske ostrovy, ktoré sú novou vstupnou bránou nelegálnej migrácie do Európy. Súčasťou strategických partnerstiev musí byť aj zdieľanie zodpovednosti za záchranu na mori a presadzovanie námorného práva vrátane bezpečných prístavov na vylodenie zachránených migrantov. Všetky zúčastnené štáty vrátane afrických musia splniť svoju úlohu. Podpora EÚ tretím krajinám by mala zahŕňať digitalizáciu ich administratívy, zavedenie spoľahlivého občianskeho stavu a vydávanie biometrických a bezpečných certifikátov, ktoré umožnia výmenu biometrických údajov v bezpečných podmienkach. EÚ musí využiť všetky dostupné nástroje - diplomatickú, hospodársku a rozvojovú spoluprácu - na budovanie silnejších, účinnejších a vzájomne prospešných partnerstiev. Rozvojová pomoc by mala uprednostňovať krajiny, ktoré preukážu odhodlanie riadiť migráciu. Revidované vízové mechanizmy by mali odrádzať od zneužívania a predchádzať hrozbám. A v prípade nespolupráce musia byť vyvodené dôsledky. Tretie krajiny, ktoré nespolupracujú pri predchádzaní nelegálnym odchodom alebo pri vykonávaní readmisných dohôd alebo opatrení, či už na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ, by nemali dostávať finančné prostriedky EÚ ani víza. Takéto rozhodnutia by sa mali schváliť na úrovni EÚ a mali by sa jednotne uplatňovať vo všetkých členských štátoch.

Oddiel 4: Ochrana schengenského priestoru

Schengenský priestor je jedným z najhmatateľnejších úspechov európskej integrácie a jedným z hlavných pilierov európskeho projektu. V posledných rokoch čelí schengenský priestor mimoriadnemu tlaku v dôsledku hrozieb, ktoré predstavujú terorizmus, radikalizácia, organizovaný zločin a neoprávnený sekundárny pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín. Skupina PPE sa zasadzuje za bezpečný schengenský priestor bez hraníc, ktorý zároveň uznáva právo členských štátov opätovne zaviesť dočasné kontroly na vnútorných hraniciach ako opatrenie poslednej inštancie, ktoré sa uplatňuje výnimočne, primerane, na obmedzené obdobie a ktoré sa zruší hneď, ako hrozby prestanú existovať. Nebezpečenstvo pre integritu Schengenu nepredstavujú členské štáty, ale samotné pretrvávajúce a vyvíjajúce sa hrozby. Odolnosť schengenského priestoru závisí od účinného riadenia vonkajších hraníc a spoľahlivých informačných systémov a databáz, ako sú SIS a VIS. Naliehavo žiadame o urýchlené uvedenie systémov EES a ETIAS do prevádzky. Zjednodušenie postupov pri podávaní žiadostí o víza, digitalizácia a zvýšenie personálnych kapacít v regiónoch s vysokým dopytom a lepšia cezhraničná spolupráca sú dôležitými krokmi k bezpečnejšiemu schengenskému priestoru.

Oddiel 5: Vykonávanie Európskeho paktu o azyle a migrácii

Európsky pakt o azyle a migrácii, hoci má historický význam, je len základom, na ktorom musíme vybudovať úplne komplexný prístup k riadeniu migrácie vo všetkých jej rozmeroch. Je to dobrý začiatok, ale nestačí to. Vyžaduje si koordinovanú a včasnú implementáciu, ktorá bude odrážať rozdielne podmienky v jednotlivých členských štátoch a účinne zapájať a podporovať regionálne a miestne orgány. Harmonizované azylové systémy musia jasne rozlišovať medzi osobami, ktoré potrebujú ochranu, a ekonomickými migrantmi. Zabezpečenie vonkajších hraníc a účinné postupy sú rozhodujúce na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a solidarity medzi členskými štátmi. Členské štáty musia s podporou Komisie plne uviesť do praxe prijaté právne predpisy EÚ a uplatňovanie existujúcich právnych predpisov. Musíme včas vykonať komplexnú revíziu a plne využiť koncepciu bezpečnej tretej krajiny s cieľom znížiť počet príchodov. Kritériá pripojenia, tak ako sú zavedené, nie sú vhodné na daný účel a je potrebné ich zrušiť.

Európa nie je a nemôže byť považovaná za jedinú destináciu pre všetkých nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl. Je potrebné zohľadniť obmedzené zdroje a obmedzené prijímacie kapacity. Rovnako je potrebné aktualizovať nariadenie o oprávnení na priznanie postavenia utečenca alebo doplnkovej ochrany, aby bolo možné čeliť odlišnej realite pri žiadostiach o azyl. V rámci dublinského mechanizmu by sa malo všetko úsilie zamerať na realizáciu presunov v rámci účinných a spoľahlivých lehôt, a tým odrádzať od nepovolených sekundárnych presunov.

Ako doplnok k vykonávaniu paktu môže Únia zaviesť opatrenia na poskytovanie stimulov a podpory činnosti členských štátov v oblasti integrácie osôb s legálnym pobytom. Integrácia je obojsmerný proces, ktorý si vyžaduje, aby sa migranti naučili miestne jazyky, rešpektovali zvyky a zákony a prispievali k rozvoju spoločnosti. Zlúčenie rodiny by malo vyžadovať preukázanie integrácie a finančnej stability pred jeho povolením. Integračné opatrenia by mali bojovať proti radikalizácii a paralelným spoločnostiam.

Oddiel 6: Boj proti pašovaniu migrantov

Viac ako 90 % nelegálnych migrantov sa spolieha na prevádzačov^[1]. Bolo zistené, že prevádzači a obchodníci s migrantmi sú čoraz násilnejší, predstavujú nebezpečenstvo pre našu pohraničnú stráž na všetkých úrovniach a riziko pre našu vnútornú bezpečnosť. Na rozbitie prevádzačských sietí je nevyhnutná posilnená cezhraničná spolupráca, výmena spravodajských informácií a údajov, využívanie moderných technológií a lepšia koordinácia medzi členskými štátmi a ostatnými agentúrami SVV. Agentúra Frontex, Europol a Eurojust musia byť posilnené, aby lepšie podporovali členské štáty pri identifikácii, vyšetrovaní a stíhaní organizovanej trestnej činnosti vo všetkých jej formách, najmä pri prevádzačstve migrantov a obchodovaní s ľuďmi, a to aj prostredníctvom vyšetrovacích právomocí, ktoré nemajú donucovací charakter. Rovnako musíme posilniť právny rámec na predchádzanie napomáhaniu neoprávnenému vstupu, tranzitu a pobytu s vyššími prahovými hodnotami minimálnych trestov, a to aj pre dopravcov. Pašeráci a obchodníci s ľuďmi našli v operáciách SAR metódu, ako využiť zraniteľné osoby, jurisdikciu a zodpovednosť členských štátov a pokračovať vo svojej nezákonnej činnosti, pričom záchranné úsilie využívajú ako nástroj na udržanie svojich zločineckých sietí a ohrozenie ďalších životov. Všetci aktéri vrátane občianskej spoločnosti musia dodržiavať zákony. Kódex správania pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré vykonávajú pátracie a záchranné operácie, by mal zabezpečiť dodržiavanie medzinárodného práva a zároveň odrádzať od zneužívania zo strany obchodníkov s ľuďmi. Prístup "sleduj peniaze" je rozhodujúci pre rozbitie pašeráckych sietí, plné využívanie zákona proti praniu špinavých peňazí a uplatňovanie účinných pravidiel konfiškácie a obráteného dôkazného bremena. Vyzývame na revíziu mandátu EPPO tak, aby do svojho mandátu zahrnula aj prevádzačstvo migrantov ako súčasť organizovanej trestnej činnosti.

Oddiel 7: Riešenie inštrumentalizácie a ozbrojovania migrantov

EÚ musí bojovať proti inštrumentalizácii a ozbrojovaniu migrantov nepriateľskými aktérmi. Je potrebné zabrániť využívaniu zraniteľných ľudí ako zbrane proti nám, či už kvôli finančným alebo politickým ziskom. Ochrana našich hraníc pred takýmito nepriateľskými aktivitami je zároveň ochranou ľudských práv inštrumentalizovaných migrantov. Musíme využiť všetky možnosti nášho súboru nástrojov vrátane možností, ktoré poskytuje Kódex schengenských hraníc a nariadenie o krízových situáciách. Súčasné azylové pravidlá sa musia prispôsobiť novým výzvam, aby sa zabránilo zneužívaniu právnych medzier autoritárskymi režimami. Na účinný boj proti týmto hybridným hrozbám na vonkajších hraniciach EÚ, ako aj v rámci štátu je potrebné komplexnejšie vymedzenie inštrumentalizácie a vyzbrojovania. Je potrebné navrhnúť lepšie pravidlá týkajúce sa povinností poskytovateľov dopravy spolu s jasnými sankciami za ich nedodržiavanie vrátane zákazu pôsobenia v EÚ. Okrem toho zdôrazňujeme, že je výsadou a povinnosťou členských štátov zabezpečiť všetkými prostriedkami svoju bezpečnosť a územnú celistvosť. Preto je potrebné uvažovať o mimoriadnych opatreniach, ktoré sú už zakotvené v zmluvách, vrátane dočasnej výnimky zo sekundárnych právnych predpisov, ako je právo na azyl, keď sú migranti zneužívaní ako zbraň proti EÚ, členským štátom a našim spoločnostiam. Mali by sa vytvoriť tímy rýchleho zásahu EÚ, ktoré by zvládali pokusy o inštrumentalizáciu na hraniciach vyvolané štátom podporovanými destabilizačnými snahami.

Oddiel 8: Pracovná migrácia

Dobre riadená legálna migrácia môže pomôcť reagovať na vyvíjajúce sa potreby trhu práce, uspokojiť súčasné a budúce potreby v oblasti zručností a zabezpečiť dynamické hospodárstvo. Môže však kompenzovať úbytok domácich pracovných síl len vtedy, ak sú talenty a zručnosti novo prichádzajúcich ľudí v súlade s potrebami členských štátov, čomu napomáhajú systémy EÚ, ako je modrá karta. Rozdiely vo vzdelaní, kultúrnom a jazykovom zázemí môžu predstavovať sociálne výzvy. Aby sme maximalizovali prínosy legálnej migrácie, musíme spájať politiky prilákania talentov a migračné cesty so spoľahlivými krátkodobými a dlhodobými opatreniami na podporu začlenenia a integrácie. Toto úsilie umožní legálnym migrantom plne prispievať k rozvoju a spoločnej prosperite EÚ. Legálna migrácia by mala zohrávať ústrednú úlohu v širšej diskusii vrátane spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu s cieľom účinne riadiť migračné toky. V tejto súvislosti budeme monitorovať iniciatívy navrhované Európskou komisiou, ako sú napríklad rezervy talentov EÚ a partnerstvá talentov EÚ, pričom budeme rešpektovať suverenitu členských štátov a pomáhať pri obmedzovaní nelegálnej migrácie.

Oddiel 9: Výhľad do budúcnosti pre migračnú a azylovú politiku

EÚ musí prispôsobiť migračné politiky na základe najlepších svetových postupov a trendov a riešiť nielen bezprostredné výzvy, ale aj budúcu migračnú dynamiku. Našimi dvoma hlavnými prioritami musí byť zastavenie nelegálnej migrácie a presadzovanie rozhodnutí o návrate. Protokol medzi Talianskom a Albánskom je prvým, ale rozhodujúcim inovatívnym krokom na odradenie od nelegálnej migrácie a na prelomenie obchodného modelu prevádzačov, pretože dokazuje, že žiadosť o azyl a jej spracovanie v bezpečných tretích krajinách ako hlavné pravidlo je možné. Naliehavo vyzývame Komisiu, aby pokračovala v diskusiách o regionálnych platformách pre vylodenie na oboch stranách Stredozemného mora a o ďalších inovatívnych riešeniach, kde by bolo možné bezpečne prijať žiadateľov o azyl a posúdiť ich žiadosti účinným, dôstojným a humánnym spôsobom. Komisia sa rovnako musí usilovať o zriadenie centier riadených EÚ mimo EÚ, kam by sa mohli premiestniť určité kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate, kým čakajú na konečné vyhostenie (centrá pre návrat). Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 zohral kľúčovú úlohu pri ochrane osôb, ktoré utekajú pred prenasledovaním. Globálne prostredie sa však od jeho vzniku výrazne vyvinulo a vznikli scenáre, ktoré dohovor nepredpokladal. Okrem toho koncepcia doplnkovej ochrany viedla k vytvoreniu dvojitého systému, ktorý oslabuje účinnosť spoločného európskeho azylového systému a spochybňuje solidaritu v rámci EÚ. EÚ musí iniciovať dialóg o prispôsobení Ženevského dohovoru súčasnému svetu a usilovať sa o vytvorenie súdržnejšieho a komplexnejšieho rámca, ktorý zabezpečí spoľahlivú ochranu utečencov a zároveň bude riešiť oprávnené obavy členských štátov týkajúce sa bezpečnosti a riadenia migrácie. Takáto proaktívna angažovanosť by potvrdila záväzok EÚ v oblasti ľudských práv a jej vedúcu úlohu pri vytváraní citlivého medzinárodného režimu ochrany utečencov.