Politický dokument skupiny PPE o vesmírnych politikách pre rast, hospodársku transformáciu a bezpečnosť v Európe

Naša vízia

Skupina EPP sa snaží udržať a rozšíriť Európu ako vedúcu svetovú vesmírnu veľmoc. Sme presvedčení, že Európska únia musí zvýšiť svoju úlohu poskytovateľa bezpečnosti doma i v zahraničí a zabezpečiť stabilitu vo svojom susedstve i na celom svete. Sme presvedčení, že vesmírna politika EÚ je čoraz dôležitejšia, pretože jej opatrenia veľmi konkrétne preukazujú prínos k bezpečnosti občanov EÚ, čo by žiadny jednotlivý členský štát nedokázal urobiť sám.

Skupina PPE chce, aby sa vesmírna politika EÚ stala dôležitým nástrojom hospodárskeho rastu a väčšieho zapojenia súkromného sektora do vesmírneho hospodárstva. Sme presvedčení, že ďalšie stimuly by boli jednoznačným prínosom pre malé a stredné podniky a sektor nového vesmíru a spolu s jasným legislatívnym rámcom by pomohli posilniť konkurencieschopnosť nášho priemyslu.

Vesmírna činnosť - nevyhnutnosť

Činnosti Európskej únie (EÚ) v kozmickom priestore poskytujú dôležité informácie a služby na podporu našich hlavných politík, okrem iného v oblasti klímy, bezpečnosti a záchrany, dopravy, komunikácie a digitalizácie, a na posilnenie odolnosti EÚ.

Vesmírna činnosť je teda základom dôležitej hospodárskej činnosti - podporuje viac ako 230 000 pracovných miest v Únii, priamo vytvára hodnotu 53 - 62 miliárd EUR pre hospodárstvo a nepriamo ovplyvňuje viac ako 10 % HDP EÚ1^{(pozri pdf)}. Európske vesmírne hospodárstvo ako také je druhé najväčšie na svete a je odvetvím s vysokou intenzitou výskumu a inovácií a s vysokokvalifikovanými zamestnancami. Vesmírne technológie prispievajú aj k činnostiam výskumu a vývoja v rôznych odvetviach a k skúmaniu vesmíru.

Európa - svetová vesmírna veľmoc

Súčasný úspech európskeho vesmírneho hospodárstva sa opiera o európsky vesmírny program, ktorý riadi Európska komisia prostredníctvom Agentúry Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA) a - v mnohých prípadoch - v úzkej spolupráci s medzivládnou Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a členskými štátmi.

Program EÚ na pozorovanie Zeme Copernicus poskytuje služby monitorovania životného prostredia, ovzdušia, pôdy a mora na podporu rôznych oblastí, ako je presné poľnohospodárstvo a pátracie a záchranné operácie, zo svojej konštelácie satelitov.

Program Galileo, ktorý je európskym globálnym navigačným satelitným systémom (GNSS), poskytuje najpresnejšie navigačné a polohové služby na svete. Prekryvný systém EGNOS poskytuje lepšie informácie o polohe a čase; napríklad na použitie pre lietadlá, ktoré pristávajú na európskych letiskách.

GOVSATCOM - satelitná komunikačná služba pre vládnych používateľov prispieva k reakcii EÚ na konkrétne hrozby a poskytuje podporu námornej stratégii EÚ a arktickej politike EÚ.

Cieľom programu Space Surveillance and Awareness (SSA) je posilniť kapacity na monitorovanie, sledovanie a identifikáciu vesmírnych objektov a vesmírneho odpadu; SSA zahŕňa tri čiastkové zložky, ktoré sa týkajú sledovania a sledovania vesmírnych objektov (SST), vesmírnych poveternostných javov (SWE) a objektov blízkych Zemi (NEO).

Celkový rozpočet vesmírneho programu EÚ na roky 2021 - 2027 predstavuje 14,4 miliardy EUR - najväčší rozpočet, aký bol kedy na úrovni EÚ prijatý pre vesmír, čo je veľký nárast v porovnaní s 11 miliardami EUR na roky 2014 - 2021 a len 5 miliardami EUR v rokoch 2007 - 2013. V porovnaní s našimi globálnymi konkurentmi však rozpočet EÚ na vesmír stále nestačí: Spojené štáty vyčleňujú na NASA 24 miliárd USD - len na rok 2022!

Súčasné výzvy

Ruská invázia na Ukrajinu ukázala, že je potrebné urýchlene konať s cieľom posilniť autonómny prístup EÚ do vesmíru a dodávateľský reťazec EÚ, aby sa posilnila odolnosť EÚ. EÚ musí zabezpečiť svoju strategickú autonómiu a nebyť závislá od tretích krajín v strategických oblastiach, napr. v oblasti nosných rakiet, a od strategických hodnotových reťazcov EÚ pre naše hlavné programy EÚ.

Ruská vojna už mala významný vplyv na európsku vesmírnu politiku, lety do vesmíru a prieskumné činnosti. Ruská vesmírna agentúra Roscosmos oznámila svoje stiahnutie z Guyanského vesmírneho strediska v Kourou. Malo by sa preskúmať zriadenie alternatívnych kozmodrómov EÚ.

Vzhľadom na nedostatok ruských štartovacích kapacít sa stáva naliehavou snaha o väčšiu autonómiu EÚ v oblasti prístupu do vesmíru pri vypúšťaní satelitov. V každom prípade rozhodnutie Ruska nemá žiadne dôsledky na kontinuitu a kvalitu služieb Galileo a Copernicus; toto rozhodnutie neohrozuje ani ďalší rozvoj týchto infraštruktúr.

Dohodnuté financovanie programu Copernicus zo strany Spojeného kráľovstva (UK) po brexite blokuje spor o protokol o Severnom Írsku spolu s účasťou UK vo výskumnom programe Horizont Európa. Medzi Komisiou a ESA sa našla dohoda, ktorá riešila výpadok rozpočtu a zachovala kontinuitu, integritu a vývoj programu Copernicus. Pokračovanie v plnom rozsahu a plnou rýchlosťou plánovaných činností si vyžaduje vyšší rozpočet, ako je v súčasnosti k dispozícii.

Budúcnosť

Bezpečná komunikácia, riadenie vesmírnej dopravy, strategická autonómia, obrana

Nie je isté, či sa podarí udržať pozíciu Európy ako druhej najväčšej vesmírnej mocnosti na svete - vzhľadom na výzvy zo strany rastúcich vesmírnych krajín, ako sú Čína a India, a na zvýšené zapojenie súkromných spoločností z USA, ako sú SpaceX, Blue Origin a Virgin Galactic.

Konkurencia sa v neposlednom rade zintenzívnila, pokiaľ ide o vypúšťanie a prevádzku satelitov. Na obežnú dráhu už bolo vynesených takmer 12 000 satelitov 6 000 nosnými raketami a v nasledujúcich rokoch bude do vesmíru vyslaných ďalších 20 000 satelitov - ponúkajúcich rôzne súkromné služby, ako je internet z vesmíru, navigácia, mapovanie atď.

Únia bude musieť tiež zintenzívniť vypúšťanie satelitov a zverejnený program bezpečného pripojenia na roky 2023 - 2027 je novým krokom v tomto smere - program v hodnote 6 miliárd EUR (z toho 2,4 miliardy EUR z rozpočtu EÚ) je veľmi vítaný. Podľa plánov nová európska konštelácia satelitov zabezpečí dostupnosť celosvetového prístupu k bezpečným satelitným komunikačným službám na ochranu našej kritickej infraštruktúry, na dohľad, podporu vonkajších akcií, ako aj na poskytovanie spoľahlivého a rýchleho spojenia ľuďom a podnikom prostredníctvom súkromného sektora.

Nové zdroje by boli veľkým prínosom a malo by sa dôkladne posúdiť ich prekrývanie s existujúcimi službami, aby sa zabezpečil úspech tohto nového programu.

Kvantová komunikačná technológia, ktorá bola pôvodne vyvinutá v rámci EuroQCI, by mala byť súčasťou systému bezpečného pripojenia, aby ponúkla zvýšenú úroveň bezpečnosti našich satelitných komunikačných systémov.

Problém zvýšeného preťaženia vesmíru a viac ako milión kusov vesmírneho odpadu z opotrebovaných družíc zároveň predstavuje riziko pre vypúšťanie našich družíc, pre naše existujúce prostriedky vo vesmíre a v neposlednom rade pre našich astronautov vo vesmíre. Je zrejmé, že riadenie prevádzky vo vesmíre a prípadné vyčistenie vesmíru od odpadu sa stalo pre Európu a svet ako taký naliehavou záležitosťou.

Vesmírny sektor by sa mal tiež považovať za vzor z hľadiska strategickej autonómie pri prehodnocovaní iných oblastí politiky, ako je napríklad energetika. To znamená, že sa treba výrazne zamerať na budovanie vlastných kapacít a urýchlenie vývoja nosných systémov Vega-C a Ariane 6, ako aj na podporu nových subjektov vyvíjajúcich lacnejšie a menšie/mikro nosné rakety v rámci EÚ.

Vesmírna politika a rozvoj vesmírnych technológií sú čoraz viac prepojené s vývojom v oblasti bezpečnosti a obrany, a to oprávnene. Zriadenie veliteľstva EÚ pre vesmírnu obranu je prirodzeným a nevyhnutným vývojom na ochranu našich vesmírnych prostriedkov. Spolupráca medzi civilným využitím a používateľmi v oblasti bezpečnosti a obrany je zrejmá, pokiaľ ide o údaje a služby systému Galileo, ktorý má jasné dvojaké využitie. Mali by sme prijať dvojité civilné a vojenské využitie našich vesmírnych prostriedkov a uznať, že existujú aj jasné synergie, ktoré sa dajú využiť v oblasti výskumu a vývoja - zrejmým spôsobom je vesmírny a obranný ekosystém, ktorý je definovaný v novej priemyselnej stratégii EÚ a v akčnom pláne pre synergie medzi civilnou obranou a vesmírnym priemyslom.

Mali by sme sa vyhnúť rovnakej situácii, aká nastala na Ukrajine, kde súkromné spoločnosti mimo EÚ pokrývali určité vládne služby a zabezpečovali bezpečné spojenie. Európa by mala byť na čele globálnej vesmírnej politiky.

Vzhľadom na početné hrozby pre našu bezpečnosť je úzka spolupráca medzi EÚ a NATO v rámci vesmírneho programu EÚ do budúcnosti nevyhnutnosťou - najmä pokiaľ ide o ochranu vesmírnych spôsobilostí a služieb pre bezpečnosť a obranu pred kybernetickými útokmi, fyzickými hrozbami, odpadom alebo inými škodlivými zásahmi. Preto vítame vesmírny rozmer nedávno prijatého európskeho strategického kompasu. Napriek našej spolupráci so spojencami musí byť EÚ stále autonómna tam, kde je to potrebné, musí zabezpečiť odolnosť vesmírnych a pozemných prostriedkov, prístup ku kritickým surovinám a technológiám, odolnosť dodávateľských reťazcov, ako aj dostupnosť vesmírnych služieb.

Zapojenie súkromného sektora

Výskum a inovácie, začínajúce podniky, MSP, nový vesmír

Dedičstvo verejnej angažovanosti a veľkých vesmírnych a obranných spoločností je zjavné, pokiaľ ide o výskum a vývoj a využívanie v počiatočnom vesmírnom sektore (nosné rakety, kozmický prvovýrobca/výrobcovia satelitov), strednom sektore (prevádzkovatelia satelitov) a následnom sektore (vývoj služieb a aplikácií pomocou údajov zo satelitov a vesmírnych technológií. Stále väčšiu úlohu zohrávajú aj noví vesmírni inovátori.

V tzv. sektore IKT/digitálnom sektore, ktorý tvorí ekosystém nového vesmíru, pôsobí oveľa viac súkromných spoločností, začínajúcich podnikov a malých a stredných podnikov (MSP). Situácia je však premenlivá a chýba jasný regulačný rámec.

Vesmírna politika by mala zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu pri posilňovaní európskeho priemyslu v záujme oživenia hospodárstva EÚ a zvýšenia odolnosti EÚ.

Vesmírny sektor je pre hospodárstvo EÚ ako celok neuveriteľným prínosom, z ktorého môžu mať veľký úžitok spoločnosti aj občania. Vyžaduje si to, aby sme zapojili súkromný sektor v oveľa väčšej miere ako dnes.

Keďže obrovské príležitosti vyplývajúce z internetu vecí (IoT), priemyslu 4.0, veľkých dát a autonómnych vozidiel sa stávajú zjavnými, dopyt po satelitoch a vesmírnych technológiách sa bude len ďalej zvyšovať. V rámci celého dodávateľského reťazca sa zvýši dopyt po satelitoch, mikroprístrojoch a spracovaní údajov a EÚ sa naskytne jedinečná príležitosť posilniť svoju úlohu vo vesmíre a zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.

Na dosiahnutie európskej digitálnej suverenity je kľúčová dátová suverenita. Už dnes má EÚ mnoho aktérov, ktorí prispievajú k tomuto cieľu poskytovaním dátových riešení, mikroprístrojov, satelitov a najmodernejších inovácií v oblasti špičkových technológií. Keďže strategický význam vesmíru a narastajúca konkurencia, ktorá sa vytvára, sú zjavné, dôležitý potenciál zostáva nevyužitý.

Podľa údajov2^{(pozri pdf} ) z nedávneho prieskumu trhu sa inštalovaná základňa navigačných a polohovacích zariadení (GNSS) zvýši zo 6,5 miliardy kusov v roku 2021 na 10,6 miliardy kusov v roku 2031. Predpokladá sa, že príjmy na nadväzujúcom trhu zo zariadení aj služieb vzrastú zo 199 miliárd EUR v roku 2021 na 492 miliárd EUR v roku 2031. Trh s údajmi a službami pozorovania Zeme sa v nasledujúcom desaťročí zdvojnásobí z približne 2,8 miliardy eur na viac ako 5,5 miliardy eur. V oblasti bezpečnej satelitnej komunikácie je súčasný civilný dopyt po satelitnej komunikačnej kapacite v Európe približne 2,5 Gb/s a vojenský dopyt nepresahuje 1,5 Gb/s. V roku 2035 by podľa prognózy mohol vojenský dopyt dosiahnuť takmer 4 Gb/s a civilný dopyt 20 Gb/s.

Konkrétne návrhy týkajúce sa vesmírnych politík:

1. Kľúčovou prioritou je podpora podnikateľských možností pre súkromné spoločnosti v sektore nového vesmíru. Európsky parlament musí byť súčasťou expertnej skupiny pre politiky a programy týkajúce sa kozmického, obranného a leteckého priemyslu EÚ, ktorú zriadila Európska komisia a ktorá by mala vypracovať konkrétny plán.
2. Iniciatíva CASSINI (Competitive Space Start-ups for Innovation - Konkurencieschopné začínajúce podniky v oblasti vesmíru pre inovácie), ktorú realizuje Komisia, poskytuje začínajúcim podnikom v oblasti vesmíru rizikový kapitál vo výške 1 miliardy EUR, je aktuálnou iniciatívou, ktorá ide správnym smerom. Úspech investičného nástroja CASSINI však závisí od zapojenia súkromného sektora prostredníctvom prilákania investičných fondov na získanie nových finančných prostriedkov so zameraním na investície do vesmíru, ako aj od členských štátov, ktoré využívajú svoje politické nástroje na podporu tohto rozvoja. Zlepšenie prístupu k financovaniu si okrem toho bude vyžadovať modernizovanú politiku hospodárskej súťaže a pravidlá štátnej pomoci, ktoré budú zodpovedať svojmu účelu. Napriek existujúcemu obmedzeniu a príliš prísnemu rámcu iniciatívy CASSINI je tento model sľubný do budúcnosti.
3. EÚ sa musí zlepšiť v rozvíjaní poznatkov získaných výskumom v rámci podnikateľských činností. Potrebujeme legislatívny návrh Komisie pre nadväzujúci vesmírny sektor, aby sa zabezpečila väčšia účasť súkromného sektora na využívaní podnikateľského potenciálu a poskytol sa stabilný rámec a predvídateľnosť pre dlhodobé súkromné investície. Takéto regulačné opatrenie by mohlo mať aj podobu kontroly "kompatibility s vesmírom" s cieľom začleniť vesmírne údaje a aplikácie do všetkých relevantných oblastí (napr. obchod, energetika, doprava, bezpečnosť, kritická infraštruktúra, civilná ochrana, prevencia prírodných katastrof a reakcia na ne, hospodárenie s pôdou a moriami, poľnohospodárstvo a rybárstvo), aby sa zabezpečilo, že vesmírne technológie EÚ sa náležite zohľadnia pri dosahovaní politických cieľov (napr. digitalizácia, zelená dohoda, odolnosť, strategická autonómia).
4. Priemyselný ekosystém pre kozmický priestor a obranu poskytuje rámec pre rozvoj tohto sektora - v neposlednom rade aj to, ako môže tento sektor rásť, keď zároveň spĺňa výzvy dvojitej ekologickej a digitálnej transformácie, obnovy hospodárstva EÚ a zvýšenej odolnosti EÚ. Žiadame Komisiu, aby v čo najkratšom čase vypracovala a zverejnila konkrétny postup prechodu pre vesmírny a obranný ekosystém v rámci priemyselnej stratégie EÚ.
5. Na vytvorenie väčšej európskej autonómie vo vesmíre musíme urýchliť vývoj nosných systémov Vega-C a Ariane 6 a viac spolupracovať so súkromným sektorom prostredníctvom výskumu a vývoja na vývoji alternatívnych nosných systémov - a hodnotového reťazca nosných systémov EÚ - prostredníctvom lepšej integrácie nových malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov v oblasti vesmíru v EÚ.
6. Vzhľadom na plánované zvýšenie počtu vypúšťaných satelitov na obežnú dráhu by sa mala preskúmať životaschopnosť zriadenia a investovania do kozmodrómov v Európe - ako doplnok hlavného miesta vypúšťania vo Francúzskej Guyane. Potenciál najvzdialenejších regiónov Únie by sa mal zohľadniť pri realizácii stratégie Únie pre vesmírnu infraštruktúru, zdokonaľovanie nosných rakiet a prístup do vesmíru.
7. EÚ sa musí naďalej snažiť zabezpečiť v čo najväčšej miere vesmírnu a vojenskú strategickú autonómiu a odolnosť a zabezpečiť úlohu vesmírneho programu pri posilňovaní obrannej únie.
8. Zabezpečenie nezávislosti od ruskej a čínskej vesmírnej infraštruktúry a technológií je hlavnou prioritou. Európa musí nájsť spôsoby, ako zvýšiť svoju udržateľnú technologickú nezávislosť od týchto dvoch krajín a do určitej miery aj od Spojených štátov.
9. Kvantové technológie podporované programom Digitálna Európa posilnia strategické digitálne kapacity Európy - a iniciatíva Európska kvantová komunikačná infraštruktúra (EuroQCI) musí byť hlavnou prioritou zahrnutou do programu Bezpečná konektivita na roky 2023 - 2027.
10. Mali by sa zmapovať kritické závislosti (kritické a pokročilé suroviny, kritické technológie pre vesmír) od Ruska, Bieloruska alebo Ukrajiny a určiť zmierňujúce opatrenia/riešenia na riešenie kritických závislostí a podporu vesmírneho sektora, aby sa vyčlenilo to, čo je priamo ovplyvnené sankciami voči Rusku.
11. Je naliehavo potrebné posilniť oblasť riadenia vesmírnej prevádzky (STM) - týkajúcu sa informovanosti o situácii vo vesmíre a monitorovania a sledovania vesmíru - a rozšíriť centrá pre monitorovanie bezpečnosti v celej EÚ, ktoré by priamo spolupracovali s vnútroštátnymi orgánmi. Je tiež potrebný jasný regulačný rámec pre riadenie kozmickej dopravy a Komisia by mala vypracovať súbor pravidiel, noriem, technických špecifikácií a usmernení Únie a aktívne presadzovať tieto pravidlá Únie na medzinárodnej úrovni. Tento súbor pravidiel Únie by mal byť v súlade s ostatnými pravidlami EÚ v iných oblastiach politiky, ako je obrana, priemyselná politika, životné prostredie a letectvo/ATM, aby tento neskorší prípad neohrozil bezpečnosť letectva. V nadchádzajúcom strednodobom preskúmaní súčasného vesmírneho programu by sa do neho malo začleniť riadenie vesmírnej dopravy. Komisia musí určiť zdroje financovania riadenia vesmírnej dopravy v rámci vesmírneho programu.
12. Komisia a vysoký predstaviteľ pri Európskej únii by mali Európsky parlament informovať o medzinárodnej spolupráci v oblasti bezpečnosti, ktorá zahŕňa vesmír - vrátane vývoja spolupráce EÚ a NATO v tejto oblasti. Vzhľadom na nedávny geopolitický vývoj je naliehavo potrebné vypracovať vesmírnu stratégiu EÚ pre bezpečnosť a obranu s cieľom vymedziť spoločnú európsku reakciu na hrozby pre naše vesmírne infraštruktúry.
13. Vzhľadom na strategický význam vesmírneho sektora EÚ pre digitálnu suverenitu a konkurencieschopnosť EÚ by sa mal pozorne sledovať vplyv právnych predpisov na subjekty vo vesmírnom priemysle. Pri zmenách právnych predpisov by sa preto mal zohľadniť vplyv na konkurencieschopnosť sektora a jeho kritický charakter pre celkovú vesmírnu politiku a digitálnu suverenitu EÚ a mali by sa zvážiť možné výnimky pre vesmírny priemysel. Jedným z takýchto nariadení s veľkým vplyvom na vesmírny priemysel je napríklad nariadenie REACH, ako aj pravidlá štátnej pomoci.
14. Vzhľadom na svoj potenciál by mal vesmírny sektor zohrávať kľúčovú úlohu pri obnove hospodárstva EÚ po pandémii COVID-19. Z tohto dôvodu by sa mal ako možný zdroj financovania využiť nástroj na obnovu a odolnosť (RRF) spolu s kohéznym a regionálnym fondom, keďže vesmírne inovácie spĺňajú tri hlavné kritériá oprávnenosti: opatrenia v oblasti klímy, nízkouhlíkové hospodárstvo a inteligentná mobilita.
15. S cieľom zvýšiť informovanosť o prínosoch a potenciáli vesmírnych programov EÚ by Komisia a ďalšie príslušné subjekty Únie mali posilniť informovanie a komunikáciu o vesmíre pre verejnosť.