Európa sa musí prebudiť

Kým v 80. a 90. rokoch 20. storočia sa svet menil predovšetkým v dôsledku kultúrneho a politického vývoja, hnacou silou dnešného nesmierneho spoločenského, politického a hospodárskeho vývoja sú technické inovácie. Pri pohľade na technologický pokrok v USA, Ázii a v časti Blízkeho východu je zjavné, že Európa musí pridať, aby tento náskok dohnala, a musí oživiť svoje ambície formovať digitálny svet, pretože práve inovačná politika rozhodne o tom, či sa nám podarí udržať si európsky spôsob života aj v budúcnosti.

Európa má v oblasti inovácií zásadnú výhodu

Vďaka našim hodnotám bude Európa v popredí ďalšej vlny inovácií. Politická stabilita a sociálne trhové hospodárstvo sú cenným kapitálom, ktorý nám dáva jedinečnú konkurenčnú výhodu, aby sme mohli v nadchádzajúcom období stáť v čele digitálnej transformácie. Náš kontinent má v súčasnosti jedinečnú príležitosť formovať ďalšiu vlnu digitálnej revolúcie: v nadchádzajúcich rokoch nové technológie zásadne zmenia tradičné priemyselné odvetvia a stanú sa bežnou súčasťou nášho každodenného života, a to vonkoncom nie len v oblasti komunikácie. V ďalšej digitálnej vlne nepôjde len o zručnosti v oblasti IT a nové obchodné modely. Jej úspech bude závisieť od našej schopnosti porozumieť, ako inovácie zaviesť do každodenného života. Vďaka nášmu európskemu spôsobu života je Európa najlepšie pripravená reagovať na túto výzvu, a to vzhľadom na naše hodnoty, sociálne trhové hospodárstvo, tvorivé možnosti a politickú stabilitu, ale aj priemyselné odvetvia, výskumné kapacity, vzdelávacie systémy a silu spotrebiteľov.

Európsky spôsob života bude formovať digitálny vek

Inovácie boli vždy jadrom európskej DNA: Európania musia začať znova snívať o Európe, ktorá bude hnacou silou inovácií vo svete. Prosperita európskych spoločností, ako aj budúcnosť našich systémov sociálneho zabezpečenia závisia vo veľkej miere od inovácií.

Európa musí získať späť chuť inovovať: máme milióny startupov, MSP, priemyselných odvetví, mladých podnikateľov, výskumných pracovníkov a študentov, ktorí sú pripravení prevziať zodpovednosť, ak pre nich vytvoríme správne podmienky na to, aby v Európe zostali a rozvíjali sa tu.

Európa dokáže vytvoriť správne inovatívne prostredie, ktorého motorom budú naše hodnoty a nebude závislé od technologických gigantov alebo autoritatívnych síl, lebo európska cesta je vyvážená. A pretože je zároveň spravodlivá, musíme odstrániť rozdiely medzi vyspelejšími regiónmi a tými, ktoré zaostávajú.

Európa počúva a reaguje na obavy a znepokojenie občanov: inovácie sa netýkajú len obchodu. V rámci politiky sa musia stanoviť správne podmienky, aby spoločnosť dokázala inovácie prijať, no zároveň musí predvídať a vyvažovať vplyv na občanov a spoločnosti.

Musíme vytvoriť celoeurópsku inovatívnu úniu, ktorá (1) skvalitní každodenný život občanov, (2) pripraví našich občanov, priemysel a akademickú obec na ďalšiu digitálnu vlnu, (3) zaručí, že každý bude mať prístup k digitálnym príležitostiam pre svoj vlastný život (4) a bude financovaná v ambicióznej miere.

(1) Veríme, že inovácie môžu zlepšiť každodenný život našich občanov

  • Podpora inovácií si vyžaduje, aby sme znovu získali dôveru občanov v bezpečný kybernetický priestor:
    • zriaďovaním nových výskumných centier kybernetickej bezpečnosti EÚ;
    • zabezpečením neustálej aktualizácie prísnych noriem na zabezpečenie kritickej infraštruktúry (elektrární, vodných elektrární) prostredníctvom revízie smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS);
    • vytvorením zboru počítačovej bezpečnosti EÚ, aby sme dali najavo, že disponujeme know-how, vďaka ktorému sme schopní brániť sa.
  • Podpora inovácií predstavuje novú ofenzívu v nosných odvetviach zameranú na vybudovanie hospodárstva založeného na údajoch a vytvorenie nového „airbusu“:
    • v oblasti zdravia (napr. projekty na liečbu rakoviny/Alzheimerovej choroby) – prevzatie iniciatívy v oblasti umelej inteligencie a strojového učenia (nové „laboratóriá“ EÚ), personalizovaná zdravotná starostlivosť prostredníctvom aplikácií veľkých dát so všetkými primeranými zárukami bezpečnosti dát;
    • v oblasti mobility – kooperatívne inteligentné dopravné systémy (C-ITS) s inteligentnými cestami a zlepšenou intermodalitou a konektivitou, poloautonómne a autonómne vozidlá, viac elektrických vozidiel a iných nízkoemisných alternatív, akými sú palivové články;
    • v oblasti bývania – digitálna architektúra, ktorá má znížiť stavebné náklady, spájanie domov s cieľom šetriť energiu, mestské plánovanie v záujme regulácie dopravy a predvídania rozvoja mestských oblastí, podpora koncepcie inteligentných miest a inteligentných dedín;
    • v oblasti kozmickej stratégie – včasné varovanie pred prírodnými katastrofami; satelitné mapovanie globálnych súch, kvality pôdy a zmien vo využívaní pôdy; záchranné operácie; mapovanie lesných požiarov; navigácia áut; hraničné kontroly; komunikácia;
    • v oblasti energie: využívanie čistých energetických technológií na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky, napr. inovatívne spracovanie hnoja na ekologický bioplyn.
  • Podpora inovácií ide ruka v ruke s oživením odvetví, ktoré majú zásadný význam z hľadiska kvality života:
    • v oblasti poľnohospodárskej výroby: využívanie robotiky, presných technológií a technológií mapovania v záujme obmedzenia využívania pesticídov; veľké dáta na účel monitorovania a zisťovania chorôb zvierat, používania hnojív a problémov rastlín; zavádzanie širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach, inovačné spracovania hnoja na výrobu kvalitných minerálnych koncentrátov ako udržateľnej náhrady minerálnych hnojív;
    • v oblasti lepších pracovných podmienok: práca na diaľku, pracovná mobilita;
    • v oblasti inteligentného prístupu z domu k službám: telemedicína, elektronické zdravotníctvo;
    • V oblasti príležitostí pre občanov so zdravotným postihnutím: zlepšenie ich prístupu k trhu práce a účasti na dianí v spoločnosti.
  • Podpora inovácií znamená aj lepšiu ochranu našej európskej kultúrnej rozmanitosti a tvorivej identity:
    • podpora európskeho „Netflixu“;
    • vytvorenie európskej digitálnej knižnice,
    • investovanie do kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KKP) v Európe a využitie skrytého potenciálu digitalizácie v KKP.

(2) Chceme Európu pripraviť na ďalšiu vlnu inovácií

  • Stanovenie správneho rámca – keďže sme 500 miliónový spotrebiteľský trh, môžeme si stanovovať vlastné pravidlá, presadzovať vlastné hodnoty a normy:
    • prehĺbenie jednotného digitálneho trhu s cieľom ukončiť rozdrobenosť a vytvoriť najväčší trh;
    • európska platforma otvorených údajov a neobmedzený voľný tok údajov v celej EÚ pre veľké spoločnosti a začínajúce podniky;
    • európsky cloud a platforma údajov pre otvorenú vedu;
    • ochrana a bezpečnosť údajov v záujme vybudovania dôvery v digitálne prostredie;
    • urýchlená digitalizácia pre MSP;
    • zlepšenie prístupu na finančné trhy pre inteligentné investície;
    • uľahčenie prechodu z laboratória na trh – príliš často sa stáva, že inovácie sa nedokážu predať;
    • podpora ceny pre európske hlavné mesto inovácií a ceny pre európske inovátorky;
    • podpora pre ocenenie StartUp Europe Awards v oblasti inovácií.
  • Zaručenie prístupu k technológiám a poskytovanie vhodnej infraštruktúry budú mať zásadný význam z hľadiska zabezpečenia súdržnosti EÚ:
    • Európa musí využiť príležitosť, ktorú predstavujú internet vecí, big data, technológia blockchain a používanie softvéru;
    • nový a zmodernizovaný program Horizont 2020, ktorý bude fungovať podľa nových pravidiel a predstáv s cieľom vytvoriť jednoduchý a spravodlivý proces;
    • členské štáty musia splniť svoj cieľ a dať 3 % HDP na výskum a inovácie;
    • v oblasti politiky súdržnosti po roku 2020 by sa vzorovým modelom mala stať metodika inteligentnej špecializácie;
    • investičný plán 4.0 (nadviazanie na Junckerov plán);
    • rozvoj „technológií pre ľudské jazyky“ a prístup k nim v rámci viacjazyčného jednotného digitálneho trhu;
    • iniciatíva WiFi4EU, vysokorýchlostné širokopásmové siete, identifikácia spektra, rozvoj kvantovej technológie a 5G;
    • superpočítače a elektronická infraštruktúra vo všetkých regiónoch (napr. hĺbková analýza údajov);
    • zriadenie európskej siete začínajúcich podnikov – Erasmus 4.0;
    • podpora pokračujúceho a širšieho uplatňovania inteligentnej špecializácie (napr. iniciatíva Vanguard) pre regióny a európske partnerstvá v oblasti inovácií týkajúce sa inteligentných miest a spoločenstiev.
  • Zosúladenie vhodných zručností s vhodnými príležitosťami –  podpora návratu našich TALENTOV:
    • digitálne vzdelávanie a digitálna gramotnosť od útleho veku až po vysokoškolské vzdelávanie vrátane odbornej prípravy;
    • zriaďovanie digitálnych letných táborov sponzorovaných spoločnosťami;
    • európska univerzita pre inovácie; posilňovania sietí mladých novátorov a podnikateľov, napríklad prostredníctvom znalostných a inovačných spoločenstiev v rámci EIT;
    • koordinácia spoločných magisterských a postgraduálnych výskumných programov, digitálny postgraduálny Erasmus;
    • internetový Think Tank (EUI 4.0);
    • Európska vzdelávacia a inovačná akadémia – výskumná platforma pre digitálny výskum;
    • podpora pre „občiansku vedu“;
    • integrácia technológií do odbornej prípravy mladých poľnohospodárov s cieľom presadzovať inovácie.
  • Vytváranie digitálneho sociálneho trhového hospodárstva:
    • inovácie zároveň ponúkajú nové pracovné príležitosti – v digitálnom hospodárstve musíme podporovať nové obchodné modely, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta, a zároveň zachovať sociálne normy;
    • spravodlivé obchodné dohody na ochranu pracovníkov pred nečestným dumpingom;
    • profesionálna celoživotná odborná príprava s cieľom lepšie prispôsobiť zručnosti ľudí zmenám na trhu práce;
    • vyvíjanie nových modelov pracovných podmienok, ktoré zlepšujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v digitálnom veku;
    • nový rámec pre digitálne platformy, ktorým sa zabezpečí, aby boli nekalé obchodné praktiky, ktoré sú zakázané v analógovom svete, zakázané aj v digitálnom veku.

(3) Chceme, aby bol každý občan súčasťou inovatívnej únie

  • participatívna elektronická demokracia (konzultácie, účasť na rozhodovacích procesoch atď.);
  • digitálne hlasovanie v európskych voľbách (skúšobná fáza v roku 2019);
  • bezpapierová verejná správa (estónsky model);
  • zníženie byrokratickej záťaže o 30 % zjednodušením postupov a odstránením regulácie, ktorá môže byť nahradená virtuálnou simuláciou;
  • šírenie informovanosti o pridanej hodnote projektov EÚ (napr. Let the Stars Shine).

(4) Chceme, aby sa pre naše ambície našli finančné zdroje

  • Inovácie musia v ďalšom viacročnom finančnom rámci (po roku 2020) patriť medzi naše hlavné priority a v rámci strednodobého hodnotenia byť zásadným prvkom vrátane výsledkov RP9 a budúcich EŠIF:
    • na výskum a inovácie by sa malo vyčleniť 120 miliárd EUR z 9. RP a ďalších 46 miliónov EUR z tematického zamerania programovania v rámci politiky súdržnosti;
    • pravidlá a postupy pre prístup k fondom EÚ by sa mali zjednodušiť a pri plnení rozpočtu by sme mali byť inovatívni, aby sme predišli byrokracii;
    • mali by sa vytvárať synergie medzi fondmi pre výskum a inovácie, štrukturálnymi fondmi, EFSI a ďalšími finančnými nástrojmi;
  • mali by sme uprednostňovať vlastnú finančnú pomoc a udeľovať ju najlepším projektom so skutočnou európskou pridanou hodnotou, ktoré nie je možné uskutočňovať na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni;
  • pravidlá upravujúce štrukturálne fondy EÚ by mali umožniť väčšiu medziregionálnu spoluprácu v oblasti inovácií;
  • programy financovania a rôzne nástroje by sa mali zosúladiť, aby prekonali tzv. „údolie smrti“;
  • významné technologické spoločnosti musia prispieť k tejto inovačnej vlne prostredníctvom odvádzania novej dane za prístup k jednotnému digitálnemu trhu EÚ;
  • súkromný sektor by mal sponzorovať projekty, ktoré sú prínosom z hľadiska sociálnej zodpovednosti, ako sú napríklad digitálne tábory, digitálne celoživotné vzdelávanie, digitálna gramotnosť, digitálna integrácia atď.;
  • pre startupy a MSP by sa mal zjednodušiť prístup k rizikovému kapitálu a k úverom.