Medzinárodný poriadok založený na liberálnej demokracii čelí v súčasnosti nebývalým výzvam. Deje sa to v období pretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej situácie v okolí EÚ. Od juhu až po východ je Európa obkolesená pásmom nestability.

Na juhu sa rozrastajú teroristické a zločinecké organizácie a nestabilita sa šíri predovšetkým kvôli neúspešným alebo labilným štátom. Táto situácia vedie ku vzniku nespravovaných území. Na východe pokračuje vojna Ruska proti Ukrajine, ako aj nezákonná anexia Krymu. Hybridné taktiky vrátane kybernetického terorizmu, informačnej vojny a energetickej politiky, najmä zamýšľaný plynovod Nord Stream 2, majú destabilizovať nielen krajiny Východného partnerstva, ale aj západné demokracie. Napätie na západnom Balkáne rastie.

Migračnú krízu na južnej a juhovýchodnej hranici, ktorá predstavuje obrovskú výzvu pre EÚ a jej členské štáty a vyvoláva obavy o bezpečnosť, treba riešiť spoločným úsilím. Vonkajšie a vnútorné bezpečnostné hrozby sú v súčasnosti silne prepojené.

Brexit a neistota spôsobená novou vládou USA ešte viac komplikujú globálnu bezpečnostnú situáciu. Zostávame verne oddaní transatlantickému spoločenstvu spoločných hodnôt a záujmov, ktoré bude v dohľadnej budúcnosti tým najdôležitejším nástrojom na zachovanie európskej bezpečnosti. Zvýšená spolupráca a koordinácia EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany sa nebude diať na úkor NATO, ale bude ho dopĺňať a posilňovať a výrazne zvýši efektivitu transatlantickej spolupráce.  Mier a bezpečnosť už nemôžu byť považované za samozrejmosť.

Podľa najnovších odhadovaných údajov za rok 2015, ktoré poskytla Európska obranná agentúra, majú ozbrojené sily členských štátov spolu 1,4 milióna vojakov, čo je viac ako majú Spojené štáty. Výdavky členských štátov na obranu dosahujú výšku viac ako 200 miliárd EUR. Prostriedky sú vynaložené oveľa menej efektívne ako v Spojených štátoch. Je to spôsobené chýbajúcou spoluprácou, koordináciou a synergiou, ako aj prílišnou duplikáciou a fragmentáciou činností. V konečnom dôsledku ide o plytvanie peniazmi daňových poplatníkov a oslabovanie nášho úsilia v oblasti spoločnej obrany.

Musíme uplatňovať celý súbor politických nástrojov od mäkkej až po tvrdú silu, od krátkodobých opatrení až po dlhodobé politiky v oblasti klasickej zahraničnej politiky zahŕňajúcej dvojstranné a mnohostranné úsilie v oblasti diplomacie, rozvojovej spolupráce, podpory v čase núdze, predchádzania krízam a stratégií po skončení konfliktov, ale aj udržiavanie mieru a presadzovanie mieru. Občania sa čoraz viac obávajú o bezpečnosť a očakávajú od Únie, že ich ochráni. Je preto najvyšší čas, aby EÚ prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť.

Doterajšie úsilie inštitúcií EÚ

Musíme predovšetkým poďakovať viac ako piatim tisícom členov civilného a vojenského personálu za to, že každodenne slúžia na misiách a operáciách SBOP na troch kontinentoch. V tejto súvislosti opätovne potvrdzujeme náš záväzok vynakladať minimálne 2 % HDP na obranu, ale tiež lepšie využívať rozpočet prostredníctvom väčšieho množstva spoločných obranných projektov. EÚ už má k dispozícii prvotriednych civilných odborníkov a potrebuje byť schopná ich urýchlene nasadiť. Reagovať rýchlo znamená reagovať účinne. Mala by vzniknúť európska jednotka civilnej ochrany, ktorá by bola schopná rýchlo reagovať na katastrofy, ako aj spoločná európska kybernetická brigáda, ktorá by čelila narastajúcim kybernetickým hrozbám, ktorým sú vystavené infraštruktúry IKT európskych a členských štátov a ktoré ohrozujú normálny chod inštitúcií. Týmito misiami Európa spoločne prispieva k bezpečnosti vlastných občanov. V rámci podpory našich pracovníkov si ceníme zvýšenie výdavkov na obranu v členských štátoch. Túto tendenciu treba udržať, posilniť a koordinovať na európskej úrovni.

Prijatie globálnej stratégie EÚ v júni 2016 predstavuje míľnik v posilňovaní európskej obrany. Tešíme sa na jeho rýchlu a úplnú implementáciu inštitúciami EÚ a členskými štátmi.

Vítame predstavenie akčného plánu v oblasti európskej obrany Európskou komisiou a predstavenie nového obranného balíka, ktorý stanovuje spôsoby, ako zlepšiť vojenskú spôsobilosť členských štátov. Vyzdvihujeme fakt, že prostredníctvom svojho Diskusného dokumentu o budúcnosti európskej obrany sa Európska komisia a čoraz väčší počet členských štátov zaviazali k vytvoreniu európskej obrannej únie. Presne to skupina PPE už dlhý čas požaduje.

Očakávame zásadné kroky, ktoré povedú k vykonaniu týchto opatrení s prihliadnutím na vnútroštátne ozbrojené sily. Na základe našich predošlých záväzkov plne podporujeme spustenie pilotného projektu a prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany EÚ, ktoré majú slúžiť ako stimul pre budúce európske programy spolupráce. Zamýšľané koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) by mohlo slúžiť na tento účel tým, že podporí rozvoj schopností, bude riešiť nedostatky a zabezpečí optimálnejšie využívanie vnútroštátnych plánov výdavkov na obranu.

Nedávne úsilie členských štátov a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Európskej komisie o spustenie stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) sú krokom správnym smerom. PESCO je špeciálny prostriedok posilnenej, racionálnej a účinnej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany (napr. zriadenie vojenského Schengenu), ktorý by zblížil členské štáty, a tie by mohli spoločne rozvíjať svoje schopnosti, investovať do spoločných projektov alebo vytvárať mnohonárodné útvary. Mohlo by to viesť k vyšším spoločným ambíciám v oblasti obrany.

Vítame nedávne zriadenie Útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC), ktorý je jadrom  stáleho veliteľstva EÚ. Oceňujeme iniciatívu týkajúcu sa budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD). EÚ to umožňuje finančne podporovať budovanie kapacít a posilňovať odolnosť partnerských krajín.

Nedávne spoločné vyhlásenie EÚ – NATO má potenciál posunúť spoluprácu na vyššiu úroveň. Vítame schválenie 42 spoločných iniciatív EÚ – NATO zameraných na posilnenie spolupráce aj koordinácie medzi týmito dvoma organizáciami, ale tiež na zaručenie bezpečnosti európskych občanov. Očakávame, že členské štáty oboch organizácií budú ochotné a schopné spolupracovať v oblastiach, ktoré sú pre bezpečnosť našich občanov zásadné.

Sme si vedomí toho, že členské štáty majú z historických dôvodov rozdielne postoje k bezpečnostnej a obrannej politike a že táto skutočnosť je uznaná v protokoloch viacerých zmlúv EÚ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti skupina PPE žiada, aby:

  • inštitúcie EÚ a členské štáty tentoraz dodržali svoj záväzok zvýšiť bezpečnosť vlastných občanov. Je dôležité, aby sa posilnila dôvera členských štátov a aby vykonávali spoločne vyjadrenú politickú vôľu; EÚ k zachovaniu bezpečnostnej rovnováhy prispieva svojou jedinečnou skúsenosťou s tzv. mäkkou mocou, ale musí naďalej upevňovať tvrdú silu;
  • členské štáty EÚ využívajú synergické účinky plynúce zo zvýšenej spolupráce a koordinácie v obrannej sfére (napr. plánovanie obrany, výskum a vývoj, verejné obstarávanie, údržba a konsolidácia zbrojárskeho priemyslu). Môže to viesť k významným úsporám a k uvoľneniu prostriedkov na ďalšie dlhodobé investície;
  • inštitúcie EÚ a členské štáty musia zvýšiť úsilie pri vymedzovaní spoločnej obrannej politiky Únie (článok 42 ods. 2 ZEÚ). V priestore, kde dochádza k voľnému pohybu osôb, tovarov, služieb a peňazí nemôže byť zaručená bezpečnosť, ak budú členské štáty konať samostatne. Členské štáty by mali plánovať spoločne, ako jeden celok, a potom sa rozhodnúť, akým spôsobom prispejú jednotlivé štáty. Malo by to viesť k zachovaniu strategickej autonómie Európy a k rozvoju spoločnej obrany;
  • súčasná globálna stratégia EÚ by mala viesť k vypracovaniu bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane a definovanie plánu realistických a praktických krokov smerujúcich k zriadeniu európskej obrannej únie. Táto únia by mala podnietiť silnejšie prepojenie medzi strategickými kultúrami a spoločné pochopenie hrozieb, čo zase vyžaduje rozvíjanie spoločnej schopnosti situačného povedomia. Biela kniha musí prepojiť naše strategické myslenie a rozvoj vojenských schopností;
  • sa EÚ zaviazala vytvoriť nové štruktúry a mechanizmy alebo splnomocniť tie existujúce na to, aby lepšie podporovali členské štáty v užšej spolupráci vo vojenských otázkach;
  • členské štáty EÚ podporovali konkurencieschopnú a inovatívnu priemyselnú obrannú základňu. Žiadame spustenie európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ktorá by zastrešovala vnútorné aspekty úsilia v oblasti SBOP; zastrešenie prebiehajúceho úsilia o zavedenie podporných opatrení a synergií vo výskume v oblasti obrany, verejnom obstarávaní v oblasti rozvoja kapacít a v oblasti vzdušného priestoru (napr. schopnosť vesmírnych pozorovaní, drony, schopnosť kybernetickej obrany, hlavné bojové tanky a stíhačky);
  • členské štáty a Európska komisia úspešne zriadili plánovaný obranný fond, ktorý spraví z rozpočtu na bezpečnosť a obranu EÚ prioritu nasledujúceho viacročného finančného rámca (VFR); európsky obranný fond musí disponovať dostatočnými zdrojmi, pričom plánovaných 500 miliónov EUR ročne na výskum a 1 miliarda EUR na vývoj a akvizície sú úplným minimom;
  • Európsky parlament a Rada urýchlene predložili návrh nariadenia o programe európskeho obranného priemyslu s víziou funkčnej SBOP. Potrebujeme vykonať odvážne kroky týkajúce sa možnosti EÚ prispieť k financovaniu projektov spolupráce zameraných na lepšiu obranu;
  • Európska komisia v rámci pôsobnosti VP/PK zriadila generálne riaditeľstvo pre obranu a tak koordinovala vnútorné bezpečnostné opatrenia, zaručovala efektívny obranný trh a fungujúci celoeurópsky systém bezpečnosti dodávok; jednotný trh v oblasti obrany by pomohol rozhodujúcemu výskumu a vzniku startupov na vývoj kľúčových technológií, ktoré Európa potrebuje, aby mohla čeliť bezpečnostným výzvam;
  • členské štáty ďalej zvyšovali vnútroštátne výdavky na obranu smerom k cieľu 2 % HDP EÚ. Ak chceme smerovať k strategickej nezávislosti Európy, musíme míňať viac na našu obranu;
  • udržanie strategickej nezávislosti Európy, ako aj jej schopnosti samostatne konať, keď je to nutné, a to si vyžaduje, aby spoločné výdavky členských štátov na obranu, hlavne na spoločné projekty verejného obstarávania, štandardizáciu a certifikáciu v rámci existujúceho rámca, boli vyššie a lepšie vynaložené. Mali by sme zosúladiť obranné nástroje členských štátov, tak ako sa to predpokladá v CARD;
  • v čase mieru by mala EÚ využívať zákonné možnosti na financovanie prípravných obranných činností, ako sú odborná príprava a vzdelávanie, verejné obstarávania a údržba, infraštruktúra pre výskum, technológie a vývoj; členovia EÚ by mali prejaviť politickú vôľu, zvýšiť investície, vymieňať si informácie a vytvárať synergie, a tak lepšie chrániť Európanov;
  • vzhľadom na zložitosť a fragmentáciu informačných systémov týkajúcich sa hraničných kontrol a bezpečnosti na európskej úrovni by mala EÚ podporiť spôsoby, ako zlepšiť prepojenosť a interoperabilitu informačných systémov a ako predísť duplicite a prekrývaniu; s cieľom lepšie ochrániť vonkajšie hranice a bojovať proti terorizmu by mala Únia podporiť účinnejšiu a efektívnejšiu správu údajov a zároveň podporovať európsky bezpečnostný priemysel;
  • Európska komisia a spoluzákonodarcovia musia pracovať tak, aby zaručili, že finančné trhy EÚ nebudú zneužívané teroristickými organizáciami na financovanie ich teroristickej činnosti alebo ich samotnej existencie (ECON).
  • EÚ bude financovať civilno-vojenský, ako aj obranný výskum a technologické projekty, čo uľahčí budúce európske programy spolupráce v rámci Európskej obrannej agentúry (EDA) alebo iných výkonných agentúr; technologický pokrok a prudký nárast počtu užívateľov spravil z počítačovej kriminality a využívania webu na teroristické účely novú frontovú líniu;
  • mali by byť spustené niektoré európske programy spolupráce už s ohľadom na plánované programy NATO, ako je Ballistic Missile Defence for Europe (európska protiraketová obrana) alebo Alliance Future Surveillance and Control System (budúci systém Aliancie pre dohľad a kontrolu), aby sa zaistilo priame zapojenie európskeho priemyslu do projektov NATO, čo by upevnilo rolu Európy v NATO a zároveň posilnilo európsku strategickú nezávislosť;
  • nasledujúci VFR bude zahŕňať výskumný program v oblasti obrany. Financovanie zo strany EÚ je doplnkovým zdrojom a má dopĺňať vnútroštátne financovanie výskumu. Očakávame, že budúce výskumné aktivity v oblasti obrany budú súčasťou konkrétneho programu v rámci nasledujúceho VFR;
  • Stála štruktúrovaná spolupráca sa stala základným kameňom budúcej obrannej únie. Mala by tiež slúžiť na koordináciu izolovaných ostrovčekov vojenskej spolupráce v Európe, ale nemala by byť považovaná iba za nástroj na koordináciu projektov;
  • pokiaľ ide o účasť v obrannom fonde EÚ (EDF), akčnom pláne v oblasti európskej obrany (EDAP) a v PESCO, členské štáty objasnia, ako je možné zabezpečiť širokú účasť a zároveň vysoké ambície a záväzky;
  • aby EÚ naplnila potenciál Zmlúv v oblasti bezpečnosti a obrany (článok 41 ZEÚ – počiatočný fond, článok 42 ZEÚ – doložka o kolektívnej sebaobrane, článok 44 ZEÚ – poverenie skupiny štátov vykonávaním misií SBOP, článok 222 ZFEÚ – doložka o solidarite);
  • aby členské štáty uplatňovali princíp celkového prerozdelenia nákladov na operácie a misie SBOP prostredníctvom zvýšeného spoločného financovania, ktoré povzbudí členské štáty, aby prispeli kapacitami a silami bez toho, aby boli obmedzené vlastnými finančnými možnosťami; je nanajvýš dôležité preskúmať mechanizmus Athena na financovanie spoločných nákladov na vojenské operácie EÚ a budúce nasadenie bojových skupín Európskej únie (EUBG). Partnerstvo a spolupráca s krajinami, ktoré zdieľajú hodnoty EÚ, môže prispieť k efektívnosti a dosahu operácií a misií SBOP;
  • aby Únia zriadila plnohodnotné civilno-vojenské veliteľstvo, ktoré by malo vzniknúť zo súčasného útvaru pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC), útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC), riaditeľstva pre krízové riadenie a plánovanie (CMDP) v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť;
  • aby EÚ zvýšila úsilie vo svojej pozícii subjektu zaručujúceho regionálnu bezpečnosť a stala sa silným európskym pilierom NATO. Ochrana Európy sa stane vzájomne sa posilňujúcou zodpovednosťou EÚ a NATO. Musíme zosilniť synergie medzi EÚ a NATO a vyhnúť sa zbytočnému prekrývaniu činností.
  • aby sa z pracovnej skupiny East StratCom v rámci ESVČ stala stála štruktúra EÚ s primeraným financovaním a podstatne väčším personálnym obsadením.

Ďalšie napredovanie

Európska obrana už nemôže byť najslabším článkom v procese integrácie EÚ. Európania musia vziať svoj osud do vlastných rúk a posilniť obranu Európy, hlavne preto, že – podľa Eurobarometra 85.1 z júna 2016 – polovica opýtaných občanov EÚ považuje kroky EÚ za nedostatočné a dve tretiny z nich by si želali väčšiu angažovanosť EÚ prostredníctvom záväzkov členských štátov v oblasti bezpečnosti a bezpečnostnej politiky.

V súčasnej zložitej bezpečnostnej situácii si EÚ nemôže dovoliť byť iba pozorovateľom. Mierová dividenda patrí do minulosti. Naše hodnoty a záujmy sú napádané a dospel čas na to, aby sme sa zhodli na vyšších ambíciách a uskutočnili ich. Vzhľadom na množstvo civilných aj vojenských nástrojov zahraničnej politiky, ktorými EÚ disponuje, má jedinečnú pozíciu na to, aby prevzala aktívnu úlohu. Avšak aby sme zabezpečili mier, musíme byť pripravení konať rýchlo, rozhodne a s odhodlaním. Najlepšie to dosiahneme pomocou budúcej európskej obrannej únie.